Recenzia, Buď, kde si, Stanislava Gajdošová

Smolenovi púštni otcovia mi hovorili o pútnikovi, ktorý zomiera hneď za dedinou. Vždy, keď sa stúpanie na horu zdalo ťažké, zišiel a skúsil inú horu – nikdy tak neuvidel svet z výšky a nezistil, čo je na druhej strane. Na moju chuť ísť hľadať svoje poslanie na cesty sa mi nežne smiali: pre hľadanie svojho poslania urobíš viac, keď okopeš jeden záhon paradajok v záhradke. Na moje choroby zvané výkonnosť, honba za podnetmi a strach z ticha mi naordinovali horké lieky: duchovnú triezvosť, pôst, zacielenosť, fyzickú prácu, rutinu, opätovné vstávanie, rozlišovanie, čítanie, modlitbu a bdenie. Zapchala som si nos, prehltla a … ony začali pôsobiť a uzdravovať.