Henryk Sienkiewicz (1846 – 1916) poľský spisovateľ a novinár, nositeľ Nobelovej ceny za literatúru. Narodil v časti Poľska, ktorú v tom čase okupovalo Rusko. Detstvo strávil na vidieku – pochádzal zo schudobnenej šľachtickej rodiny – a až neskôr sa presťahoval do Varšavy. Sienkiewicz začal písať ešte ako študent. Vysokú školu síce nedokončil, no vo svojich literárnych pokusoch nepoľavil. Bol vášnivý cestovateľ, okrem európskych krajín strávil tri roky v Spojených štátoch a v roku 1891 sa zúčastnil aj loveckej výpravy do Afriky. Pozornosť vzbudil už románom Ohňom a mečom, ktorý vychádzal na pokračovanie v novinách. Po ňom nasledovala Potopa a Pán Wołodyjowski. Neskôr to bol román Križiaci, ktorý sa odohráva v 17. storočí – v období Chmelnického povstania. Hoci si čitatelia tieto diela obľúbili, skutočný medzinárodný úspech zaznamenal až príbehom z prostredia starovekého Ríma Quo Vadis. Ako aj v predošlých textoch, aj v tomto autor stavil na dôkladnú rešerš.  V roku 1905 udelili Henrykovi Sienkiewiczovi Nobelovu cenu za literatúru, o čo sa do veľkej miery pričinila práve posledná spomínaná kniha. Po vypuknutí prvej svetovej vojny sa spisovateľ utiahol do Švajčiarska. Sienkiewicz bol známy svojím horlivým vlastenectvom. Založil nadáciu, ktorá financovala vytvorenie pomníka Adama Mickiewicza vo Varšave a vo Švajčiarsku pôsobil vo Výbore pre pomoc obetiam vojny v Poľsku. Konca vojny sa nedožil. Zomrel v roku 1916 vo Vevey a jeho pozostatky preniesli do Poľska až v roku 1924.