Sústredných kružníc pribúda a rodinná sága Archa zmluvy prerástla cez osudový portrét nedávnej epochy zachytený vo Veži zo slonovej kosti s intermezzom Priestupného roka do biblického románu On postaví dom tebe.

Osudy rodiny, krajiny, sveta… Živo sa odrážajúce na tvárach a v srdciach konkrétnych ľudí, protagonistov románov Rastislava Puchalu. V knihe, ktorá práve vychádza, ním nie je nikto menší ako biblický kráľ Dávid, základ izraelského národa a praotec Mesiáša. Výzva úmerná veľkosti témy. Autor sa k nej postavil podľa vzoru skutočného, hoci skrytého hrdinu románu – Hospodina –, obľubujúceho konať veľké veci cez malých ľudí a skromné prostriedky.

Dávid bol obrovskou výzvou slávnemu Michelangelovi, ktorý sa úspešne pokúsil vyjadriť veľkú biblickú postavu cez jej vonkajší vzhľad a presadiť ju prostredníctvom pohľadu obdivovateľa do jeho vnútra. Puchala si zvolil ľahšiu a zároveň ťažšiu cestu. O svojom hrdinovi necháva hovoriť samotného Dávida, ktorý zo smrteľného lôžka, vraj najlepšej životnej rozhľadne, postupne v prvej osobe rozpráva svoj životný príbeh. Autor nemusel veľa fabulovať. Až na pár drobných epizód vlastne prerozpráva nesmierne bohatý obsah Prvej a Druhej knihy Samuelovej, Prvej knihy kroník a čiastočne Prvej knihy kráľov.

V čom je teda jeho prínos? V tom, že približuje, ako udalosti opisované v biblických textoch prežíval vo svojom srdci samotný Dávid. Hoci aj v tomto prípade platí, že každá biografia je tak trochu aj spisovateľovou autobiografiou, opis poryvov vnútra nezakladá len na fantázii či na znalosti ľudského srdca.

Práve v tom spočíva Puchalov veľký prínos. Hovorí o nich v celom biblickom kontexte. A na základe vlastnej, ale nielen vlastnej duchovnej skúsenosti. Tá je zachytená najmä v Žalmoch, tradične pripisovaných práve Dávidovi. Rastislav Puchala ich umne vpriada do textu a udalostí. Zrazu známe slová vyznievajú s novou sviežosťou, či ide o slávny kajúci žalm, vyjadrenie úzkosti, koniec zloby nepriateľov, alebo vyznanie dôvery v Hospodina.

Čo hneď v prvých riadkoch udrie čitateľovi do očí, je biblická terminológia, keď Dávidovým otcom nie je Izai, ako sme zvyknutí, ale Jišaj, prapotomok Avrahama; ako tu vystupuje kňaz Malkicedek, Binjaminovci, Jisrael i Pelištejci až po milovaného Šloma, ktorý nastúpi po Dávidovi na jeho kráľovský stolec. Treba povedať, že práve v tejto podobe výrazy verne zodpovedajú svojmu hebrejskému významu. Ale majú aj úlohu zvukomaľby. Abrahám, Mojžiš, Jakub... evokujú biblické čítania, ktoré sme zvyknutí počúvať pri súčasnej liturgii. Pôvodné názvy okrem iného oživujú vôňu izraelskej krajiny a jej života v dávnych biblických časoch. Niečo ako pozdraviť sa vo Svätej zemi „Šalom“ a nie „Pokoj s tebou“.

Hlavnou dejovou líniou románu nie sú samotné udalosti, počnúc životom pastierika Dávida, hrdinského víťaza nad Goliášom, Šaulom prenasledovaného pomazaného Pánovho až po panovníka, ktorý upevnil a preslávil moc Izraela. Veľkého svätca, bojovníka, hriešnika i kajúcnika. Hlavný dej sa odohráva v Dávidovom srdci. Čitateľ na pozadí udalostí vníma, ako sa postupne učí zachytávať hlas Hospodina, svojho Boha, ako cíti nad sebou jeho pomocnú ruku, ako sa s ním radí, čerpá od neho odvahu, objavuje v ňom Otca a priznáva si svoju pýchu a márnivosť. Ako sa heroicky, ale márne snaží pokáním zadosť - učiniť za svoj hriech, kým sa neprepadne do priepasti Božieho milosrdenstva.

A tak až na posledných stránkach pochopíme, prečo nebolo Dávidovi dopriate postaviť vytúžený chrám, ale ako Hospodin okrem toho neskoršieho Šalamúnovho budoval svoj chrám v samotnom Dávidovi. Historický biblický román tak možno právom nazvať ilustrovaným vademékom duchovného života. Práve v tom je jeho nadčasový a súčasne stále aktuálny prínos, jeho nielen umelecká, ale aj obsahová hodnota. K tomu sa žiada už len pripomenúť, že knihu nestačí iba čítať. Aby prehovorila, treba pritom súčasne počúvať vo vlastnom srdci hlas toho istého Dávidovho Hospodina.