Ak radi počúvate rozprávanie starších o dávnych príbehoch, máme pre vás tip na výbornú knihu o mikrodejinách jednej obyčajnej slovenskej rodiny.

Poznáte tie sladké zimomriavky z folklóru? Fascinuje vás tajomná obradnosť tradícií?  Z historiek, ktoré ste počúvali od starších v detstve, si pamätáte najmä pocit, ktorý vo vás vyvolali? Máte silné miesta späté s rodinou, na ktoré sa často vraciate, hoci netušíte, prečo? Ak áno, táto knižka bude ako stvorená pre vás. Mnohé vám objasní, vykreslí dávnu dobu a možno získate iný pohľad na udalosti z dávnej histórie vlastnej rodiny. A tiež možno pochopíte, aký dosah má minulosť - aj tá nepoznaná - na súčasný život.

Pretože o minulosti a odpúšťaní je kniha Kde si sa vydala, tam si mlieko pýtaj. Autorka Júlia Marcinová je muzeologička a etnologička, momentálne riadi Krajské kultúrne stredisko v Žiline. Viacgeneračný príbeh sa odohráva v Poluvsí (dediny neďaleko Rajeckých Teplíc) a autorka v ňom pátrala po histórii vlastnej rodiny. Je to príbeh ľudí, ktorý sa sčasti stal, sčasti ho dotvorila fantázia.

"Osudy jednoduchých ľudí naprieč štyrmi generáciami jednej rodiny však už nikto neposkladá tak presne, aby mohli tvoriť podrobnejší a súvislejší príbeh", píše o knihe Júlia Marcinová. "Kniha je odrazom naliehavej nevyhnutnosti vtlačiť punc dôležitosti malým, zdanlivo nevýrazným dejinám, ktoré často ostávajú v tieni tých veľkých. Je napísaná na základe skutočných udalostí, ktoré sa útržkovito zachovali ústnym podaním až do súčasnosti. Vďaka generačnej pamäti opäť ožívajú ľudia, ktorí svoje príbehy reálne žili. Ich zapísaním sa tak navždy stávajú malou súčasťou pamäti národa."

Júlia Marcinová v knihe poprepletala viacero rovín – od pozorovania osobného života členov generácií, cez ľudové zvyky, spôsoby uvažovania a dedinskú morálku až po náročnejšie postoje ako sú odpustenie či zabudnutie a krok ďalej. No zreteľne je vykreslená i ženská zatvrdnutosť so všetkými dôsledkami, ktoré môžu nastať. Možno práve táto kombinácia príbehového čítania, nenásilných popisov reálii spred 100 a viac rokov a slovenská lokálnosť spôsobili, že knižka sa už niekoľko mesiacov drží v rebríčku najpredávanejších kníh mnohých kníhkupectiev. Ak ste ju ešte nečítali, je na to ideálny čas.

Autorku úspech knihy prekvapil, no s odstupom času a aj na základe reakcií čitateľov vie pomenovať, v čom asi tkvie jej čaro: "V dnešnej uponáhľanej dobe nemáme často vôbec čas premýšľať nad tým, čo všetko máme, čo nám je dopriate a o čo náš život bohatší v porovnaní s tým, ktorý opisujem v rokoch 1840 -1940. V ľuďoch sa prejavila vďačnosť, spomalili a mnohí dospeli vďaka knihe k rôznym rozhodnutiam vo svojom živote. Jedna vec je učiť sa o histórii v rámci dejepisu, druhá vec pochopiť čo sa dialo cez príbehy konkrétnych ľudí. Často zápasíme s osobnými vnútornými vojnami a dnes máme široké možnosti, ako problémy riešiť. Kedysi ich ľudia nemali a vnútorné bitky prehrávali aj preto, že sa s nimi nepodelili. Že svoj údel, svoje trápenie a bezmocnosť nerozložili na viacero láskavých pliec."

Rodina, vzťahy a osobné drámy

Príbeh sa začína v roku 1860 narodením Michala, pra-prastarého otca spisovateľky. Jeho postava nás bude sprevádzať takmer celou knihou, od veselého dieťaťa až po múdreho starého muža. Jeho životné postoje budú ovplyvňovať mnohých, no predovšetkým ženy – nevesty, ktoré sa vydajú do jeho rodiny. Najsilnejší motív celej knihy však vyvrcholí v príbehu Michalovho syna Vavrína. Michal sa oženil s Pavlínou pre majetky, nosiac si v srdci inú, Hanku. Bol rozhodnutý dopriať svojim synom a dcéram možnosť vybrať si partnera z lásky, no morálka dediny donútila jeho i jeho syna vziať si Františku, s ktorou Vavrín po jednej jedinej noci čakal dieťa.

Život Františky vyvrcholí dramatickou scénou, podľa ktorej sa volá celá kniha. Opis je strhujúci, emocionálny, búrlivý, máte chuť zasiahnuť, no prikvačí vás pasívna bezmocnosť čitateľa - pozorovateľa. Ako sa s touto rodinnou drámou vysporiadajú potomkovia Františky a Vavrína, i Vavrínova nová žena? Do akej miery budú schopní odpustiť, kráčať ďalej, prevziať zodpovednosť za vlastný život a byť dobrým človekom?

Atmosféru dedinského života, kde človek žil z toho, čo si dopestoval a dochoval, zachytila autorka bez prikrášľovania a romantizovania. Takisto opis svetových vojen, prenasledovania Židov, ale aj kruté zimy, úmrtia malých detí, tiež pôrody, pohreby – všetko, čím ľudia žili. Dostaneme plastický pohľad na vtedajšiu dobu, popísaný bez dramatizovania a krutosti, skôr láskavo a milo, no predsa autenticky. Emočné prežívanie čitateľa však dostane zabrať.

Odpustenie ako návod na život

Čítajúc opisy vtedajšieho života porovnávam ho s tým mojím, súčasným a neprestávam sa čudovať, ako sa svet zmenil. A nie som si istá, či k lepšiemu… Detstvo popisované v knihe a detstvo mojich detí nemôže byť viac odlišné. Zároveň žasnem, akú obrovskú historickú cestu prešli ženy v oblasti sebavedomie, rozhodovania sa a vlastnej sebarealizácie. Paralely s minulosťou sa však stále nájdu.

Silným motívom celého románu je odpustenie. Michal odpúšťal rodičom, že ho oženili s inou, Vavrín odpúšťal sebe i nemilovanej žene Františke, Vavrínova druhá žena Verona odpúšťala svokre Pavlíne, Vavrínov syn z prvého manželstva Urban nebohej mame Františke.

Druhou silnou líniou je mentálne dedičstvo, ktoré si v rámci generácií odovzdávame. Akoby určitá záťaž, trauma, alebo len tajomstvo, o ktorom sa hovorí potichu, no týka sa celých rodín.  Na jednej strane badať súdržnosť a kontinuitu medzi generáciami, na druhej strane táto záťaž vstupuje do vzťahov. My o tom ani nemusíme vedieť, ale je to tam.

Tento motív sa v knihe neocitol náhodou. Júlia Marcinová sa pri svojej práci stretla s množstvom takýchto príbehov. "Týkali sa dedených samovrážd či situácií, kedy v rodine niekto veľmi fyzicky alebo psychicky ubližoval ostatným členom rodiny," vysvetľuje. "Stretávam sa s prípadmi, kedy si to súčasná najmladšia generácia tej-ktorej rodiny uvedomuje a snaží sa úplne vedome generačne dedené zlo zastaviť. Za mnohým nevysvetliteľným správaním detí aj dospelých, ktoré mnohí škatuľkujú výsostne negatívne, sa často skrývajú zlé spomienky z detstva, prebraté vzorce správania sa, dedičstvo zlých rozhodnutí, rozhodnutí o priskorej vlastnej smrti. Je toho naozaj veľa a možno ak by každý pátral, dopátral by sa ku koreňom pravdy."

Autorka napokon poskladala príbeh svojho rodu a pochopila mnohé súvislosti aj s vlastným životom. V tomto je táto kniha cenná – čitateľa inšpiruje k tomu, aby sa z nadhľadu pozrel sa na dejiny vlastnej rodiny, i na tie, o ktorých nič nevie, ale sú s ním po celý život. Udalosti, rozhodnutia aj omyly formovali ľudí, ktorí nám život dali a tí zasa boli formovaní ich rodičmi – a tak ďalej. "Ozývajú sa mi mnohí čitatelia a naozaj sú pre mňa nesmierne cenné práve tie slová, ktoré môžem zhrnúť do vety, že kniha zmenila ich pohľad na život," konštatuje Júlia Marcinová.

Je to tak: každý má svoj príbeh, ktorý je tak trochu aj príbehom našich vlastných predkov.