Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.

Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie - Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.

„Júlia vypátrala a spísala príbehy ľudí zo svojej – blízkej či vzdialenejšej – rodiny. Sú to však aj príbehy iných rodín – našich rodín. Obraz toho, ako sa v danej dobe žilo, a pre mňa osobne ďalší dôkaz toho, že sa nám – aj ľuďom okolo nás – žije tak, aké máme vzťahy. A práve poznanie našej minulosti nám dáva možnosť žiť lepšie – pochopiť našich predkov, ktorých sme ešte stihli spoznať, pochopiť dôvody, prečo sa správali tak, ako sa správali, čo ich tešilo a čo kvárilo, aj keď to možno nikdy nepriznali. Román búra aj akési tiché tabu – bez zábran a falošného prikrášľovania ukazuje, aký ťažký život si navzájom vieme pripraviť, a to len preto, lebo sa staráme do toho, ako majú žiť iní. A že tvrdšie ako chlapská päsť je zatvrdnuté srdce. Staré príbehy by nemali byť zabudnuté, lebo nám pomáhajú byť lepšími. Keď im to dovolíme.“ – Veronika Homolová Tóthová