S mojou deväťročnou dcérkou sme sa prihlásili na seminár mama-dcéra. Ona napokon ochorela a na seminár nešla. V istom zmysle som bola rada. Prišla mi ešte príliš detská a témy cyklickosti, menštruácie a dospievania ju PODĽA MŇA vôbec nezaujímali. Napriek svojej neúčasti na seminári dostala materiály zo seminára, medzi ktorými bol aj Vikin denník. V kútiku duše som dúfala, že si ho aspoň raz prečíta, a tak dostane informáciu, ktorú som jej vlastne raz chcela dať, no nemala som veľmi slová. A ja si odškrtnem túto mne nepríjemnú povinnosť. A bude - hladko a bez námahy. Na moje veľké prekvapenie dcérka za mnou prišla, aby som jej Vikin denník čítala ja nahlas. A tak som čítala. A ona prišla zase a zase. Chcela ho čítať stále dookola. Po každom prečítaní mala stále viac otázok a mne sa po každom prečítaní stále ľahšie odpovedalo :). Pre ňu informatívne, pre mňa liečivé, pre nás obe vzťah-utužujúce. Také bolo čítanie Vikinho denníka. Vďaka!