Zakódované veľké myšlienky a postupné objavovanie pravdy o sebe, ktoré veľakrát môže byť nielen bolestivé, ale aj prekvapujúce v tom najlepšom zmysle slova. Prepracovaný svet, ktorý je mimo tohto sveta, no výzvy a utrpenia sú v ňom skutočné. V ňom sa ocitnú štyri deti s rôznymi vzťahmi nielen jeden k druhému, ale aj k sebe samým. Kto by povedal, že takto môže vyzerať lokálna literatúra pre súčasné deti?

Dráma v knihe aj v skutočnom živote

Pamätám si jedno obdobie v našom rodinnom živote, keď sa u nás doma kniha Podivuhodné putovanie púšťou alebo Trip od českej autorky Zuzany Holasovej čítala dookola. Vtedy 11-ročný syn siahal po knihe opakovane a podľa svojich slov ju čítal asi 8-krát. Ja som si ju prečítala až v týchto letných dňoch a, vracajúc sa k našej rodinnej dráme spred pár rokov rokov a porovnávajúc ju s drámou, ktorá sa odohrávala v knihe, spätne som pochopila, prečo sa dieťa k tejto knihe vracalo.

V čase synovho intenzívneho čítania Tripu som sa totiž liečila z rakoviny a všetky „vonkajšie istoty“ našej rodiny boli otrasené. Boli sme vyprahnutí podobne ako Michal, Tomáš, Alžbetka a ich bratranec Otík počas cesty púšťou, tiež sme sem-tam prijali osviežujúcu podporu ako deti, keď objavili pomarančový háj. Aj nám v tom čase Pastier posielal pomocníkov. Len vidieť studňu na konci nášho príbehu bolo pre nás ťažšie ako pre deti v tomto knižnom príbehu.

Kniha, ktorá je terapeutická

Dlhé roky mám teóriu, že dobré knihy sú terapeutické a nie je problém, ktorý by už nejaká kniha neriešila. Veľké či malé starosti prežívame všetci denne. Napriek snahám starostlivých rodičov ich prežívajú aj deti. Odborníci hovoria, že je to dobré a že deti treba správnym spôsobom podporovať, aby zvládli aj náročnejšiu situáciu. Napokon, tiež sa hovorí, že z dieťaťa, ktoré číta, vyrastie dospelý, ktorý premýšľa. A ja ešte dodávam: dospelý, ktorý cíti, vníma a premieňa.

V tejto knihe sa ide od jednej náročnej situácie k druhej. Traja súrodenci s bratrancom, ktorého veľmi nemusia, v nej riešia „zapeklitosti“ stolovej hry, ktorú si v jeden upršaný deň sami vymysleli. Hra sa náhle stala skutočnosťou. Vstúpili do nej so svojimi silnými aj slabými stránkami, no aj s čistými dušami a túžbou po dobre. V situáciách, ktoré sa zdajú úplne beznádejné a bezvýchodiskové, sa však vytvorí priestor na niečo, čo ľudsky nemá nik z nás pod kontrolou. Môžeme to nazvať zásah zhora, zázrak, milosť – akokoľvek. A čo je úžasné, tieto deti to aktívne prijímajú. Ukazujú, aké to je, dokázať povedať: „Potrebujem pomoc a chcem ju prijať, aj keď nebude podľa mojich predstáv.“ Vlastnou tvorivosťou a v spolupráci s Pomocníkom, ktorého im poslal Pastier, kreujú riešenia s nádejou na dobrý koniec. Aké jednoduché!

Trip je podivuhodná knižka. Stále sa v nej niečo deje, postavy v nej konajú spolu aj oddelene, počúvajú hlas svedomia i volanie srdca. Sú to deti, no stoja pred prekážkami a rozhodnutiami dospelých. Robia chyby aj správne rozhodnutia. Jedno však nestratili: nádej na dobrý koniec.

Napokon som pochopila 

Po prečítaní knihy som si pospájala niektoré veci s príbehom vlastnej rodiny a pochopila som, prečo sa syn počas liečby rakoviny svojej mamy tak často k tejto knižke vracal. Ukazovala mu, ako žiť v kríze, a dávala nádej na šťastný koniec. Púšťou s Otíkom, Alžbetkou, Michalom a Tomášom by sme mali prejsť všetci bez ohľadu na vek. V ich spoločnom príbehu sa nájdu aj malí, aj veľkí. A ak sa niekedy nielen my, ale aj deti, ktoré nám boli zverené, dostanú do ťažkej životnej situácie (a je takmer isté, že problém príde), kniha minimálne dáva návod, ako to dôstojne prežiť. A dáva aj viac – ukazuje cestu celoživotného nastavenia nielen v prípade zvládania problémov. A to vôbec nie je na detskú knihu málo.

Túto knihu teda odporúčam rodičom aj ich deťom, učiteľom a ich žiakom, starým rodičom a ich vnúčatám a vlastne všetkým. Lebo čítať knihu určenú pre deti v dospelom veku má viacero benefitov:

1.    Viem presne, čo si moje deti prečítali a aké podnety sa k nim dostali. 

2.    Môžem s nimi o knihe debatovať a tieto debaty sú nádherné. Deti vidia viac, ako si myslím. 

3.    Je to návrat k sebe, k detskej jednoduchosti a k osobnej obnove dôležitých životných princípov. 

4.    A keďže sa detské knihy čítajú pomerne rýchlo, mám aj dobrý pocit z rýchlo prečítanej knihy. 😊

Je to hra, a nie je to hra. Má svoje pravidlá, hrací plán a živých hráčov – štyri deti, ktoré sa musia prebojovať cez na prvý pohľad neprekonateľné prekážky. Ich napínavá púť po púšti vedie k jasnému cieľu: nájsť studňu, ktorá odhalí to, čo je skryté, a hneď nato cestu domov. Putovanie horúcou púšťou si vyžaduje nielen fyzické sily, ale predovšetkým duševné. Aby to deti zvládli, prijímajú rady od pomocníkov, Pastierových poslov, ktorí ich učia úprimnosti, čistote úmyslov a sile skutočnej viery.
Podivuhodné putovanie púšťou je kniha, v ktorej splýva dobrodružstvo, napätie i duchovná hĺbka v jeden celok. Sála z nej horúčava rozpáleného piesku, vôňa pomarančov, príjemný chládok oázy, hrôza Veľkej prázdnoty aj Pastierova láska ku všetkým, ktorí o ňu stoja. Obyčajná detská hádka v nej spúšťa kamennú lavínu a drobná pomoc sa premieňa na ohromný dobrý skutok. Túto krásu obdivuhodnej Božej logiky poľahky objavia v pútavom deji rozprávkového románu deti aj dospelí.

Touto cestou by mali prejsť všetky deti. Odporúčam!

Odkedy mám deti, trávim skutočne veľa času v spoločnosti detskej literatúry a môžem dať tipy na veľa skvelých kníh. Keď sa však dostanem ku knihe ako je TriP, zasvietia mi oči, a najradšej by som rozdistribuovala hneď niekoľko škatúľ medzi synovcov a kamarátov. (Podobný pocit som naposledy zažila pri dočítaní knihy Drakobijec - moja cesta od Marka Domesa a Juraja Hajkovského). Zuzana Holasová vo svojom podivuhodnom putovaní totiž ponúka nielen pútavú, miestami až akčnú zápletku, ale tiež návod ako prekročiť svoj tieň. A to je mimoriadne cenná pridaná hodnota! Povzbudzujem k prečítaniu aj dospelých. Čas s TriP nebudete ľutovať!