Do akej miery opustiť tento svet, aby človek našiel stálosť? Vymeniť prácu? Rozísť sa? Odísť zo sociálnych sietí? Štěpán Smolen a jeho knižka dávajú možno až šokujúcu odpoveď: Nech ti to ani nenapadne! Buď, kde si. Zostaň s tými, s ktorými si. Rob to, čo máš. „Viac ako vekom informácií alebo internetu je naša doba vekom nestálosti – nestálosti myšlienok, miest, vzťahov a životných ciest.”

Smolenovi púštni otcovia mi hovorili o pútnikovi, ktorý zomiera hneď za dedinou. Vždy, keď sa stúpanie na horu zdalo ťažké, zišiel a skúsil inú horu – nikdy tak neuvidel svet z výšky a nezistil, čo je na druhej strane. Na moju chuť ísť hľadať svoje poslanie na cesty sa mi nežne smiali: pre hľadanie svojho poslania urobíš viac, keď okopeš jeden záhon paradajok v záhradke. Na moje choroby zvané výkonnosť, honba za podnetmi a strach z ticha mi naordinovali horké lieky: duchovnú triezvosť, pôst, zacielenosť, fyzickú prácu, rutinu, opätovné vstávanie, rozlišovanie, čítanie, modlitbu a bdenie. Zapchala som si nos, prehltla a … ony začali pôsobiť a uzdravovať.

Posolstvo tejto knihy je prekvapivé, možno povzbudivé, osvetľujúce a rozhodne rušivé. Má v sebe nevídanú sviežosť, ktorá sa neuveriteľne líši od bežných zatuchnutých kazateľských návodov na život. A pritom na ňom nie je nič nové. Jeho autori sú už tisícky rokov v nebi. Dnešná nestála doba však potrebuje ich múdrosť oveľa viac ako ktorákoľvek predtým. Táto kniha je skvelým pozvaním do dialógu s nimi.

Mladý český kňaz je nevídaný spisovateľský talent. Rozmaznaný moderný čitateľ sa aj trochu obáva, či tie zastarané múdrosti nebudú rozťahané, nezrozumiteľné, a – božechráň – nudné, ale keď začne čítať, veľmi rýchlo pochopí, že nič záživnejšie, zábavnejšie a pre svoj život relevantnejšie hádam ešte nikdy nečítal. Každému, kto v hluku sveta nechce stratiť dušu, odporúčam, aby sa do toho príbehu zapojil. Zasiahne aj vás.