Na prvý pohľad sa môže zdať, že takýto názov knihy naznačuje odvážny a vznešený zámer autora. V slušnej demokratickej spoločnosti je totiž prirodzené snažiť sa nikoho neuraziť.

Ale čo ak je autor komik? Môžeme mu veriť, že to myslí naozaj vážne, alebo sa len snaží prilákať či skôr provokovať čitateľov? Poďme sa teda bližšie pozrieť na samotného autora a jeho knižnú prvotinu.

Giovanni Scifoni je taliansky herec, scenárista a režisér, známy z filmov a televíznych seriálov, ako sú Doc – Nelle tue mani, Una pallottola nel cuore, Squadra antimafia, Mio figlio a La meglio gioventù. Pred vyhlásením lockdownu v Taliansku úspešne pôsobil na divadelných pódiách so svojou hrou Santo piacere (Svätá rozkoš), ktorá mu vyniesla víťazstvo v súťaži I Teatri del Sacro. Spolupráca s televíziou Rai priniesla internetový seriál La mia jungla (Moja džungľa), za ktorý získal cenu Italia 2020. Jeho videá #SantoDelGiorno (Svätec dňa) sa stali virálnymi na sociálnych sieťach a momentálne vystupuje po celom Taliansku so svojím predstavením o sv. Františkovi z Assisi Fra’.

Scifoni je teda umelec telom i dušou, oplývajúci originálnym a podmanivým humorom. K jeho tvorbe som sa dostal práve vďaka jeho krátkym videám #Santodelgiorno, ktoré pomocou úderného humoru predstavujú svätcov v novom svetle a nútia človeka zamyslieť sa nad dostupnosťou a príťažlivosťou svätosti.

Keď mu neskôr vyšli podcasty v rádiu, mal som obavy, že bez jeho mimiky a prestrojení nebudú také pôsobivé. Mýlil som sa. Mýty, hrdinovia a olovranty sú veselé a dojímavé majstrovské dielo, ktoré osloví najmä milovníkov gréckej mytológie.

Život v kmeni a jeho reflexia

Napokon som sa dostal k jeho knihe. Bál som sa, že bez jeho hlasu a výrazu stratí svoje čaro. No opäť som sa mýlil. Len aby sme nikoho neurazili je výnimočný text, ktorý sprostredkúva jeho typickú ľahkosť a hlbokú symfóniu myšlienok. Kniha je určená na čítanie a opakované čítanie, aby ste sa zasmiali a zamysleli nad životom. Scifoniho geniálny štýl je nezameniteľný.

Táto kniha je jeho osobným svedectvom o hľadaní odpovedí na zložité otázky v súčasnom komplikovanom svete. V dvadsiatich a jednej kapitole sa delí o svoje zážitky, v ktorých sa nájdu mnohí z nás. Kontext knihy je síce taliansky, konkrétne rímsky, ale jeho zážitky sú univerzálne a ľahko sa dajú preniesť do našich podmienok. Kniha vznikla počas pandémie covidu-19, ktorá umocnila naše tribálne správanie. Scifoni sa v nej preto snaží láskavo, vtipne a empaticky vcítiť do kože každého „kmeňa“ na pozadí svojich vlastných zážitkov, ktoré umne prepája v postave svojho alter ega – vtákopyska. Ten sa snaží nájsť ďalšie vtákopysky, teda priateľov medzi tými, s ktorými prichádza bežne do kontaktu.

Kniha ponúka reflexiu, ktorá sa príjemne číta a je stále aktuálna, lebo hovorí o ľudskej prirodzenosti. Vo svete, kde sa diskusia čoraz viac triešti a diskutujúcich rozdeľuje, je vyjadrenie úprimných a osobných názorov takmer nemožné. Len bizarné zviera ako vtákopysk, ktoré uniká klasifikácii, môže splniť túto misiu. Rovnako aj človek, ktorý v sebe objaví vtákopyska a nebude sa báť podstúpiť to riziko, že možno zostane sám a bude považovaný za čudáka.

Názorové rozdiely kameňom úrazu

„Vtákopysk uniká klasifikácii nie preto, aby len z čistého rozmaru pred niečím unikal, ale jednoducho preto, že sa bez toho nezaobíde. Jeho svet nie je taký hladký a ligotavý […] Aby sme pravdu povedali, vlastne ani nevie, čo je jeho svetom…“

Je pre nás ľahké odcudziť sa tým, ktorí sa nám zdajú príliš nezrozumiteľní, tým, ktorých myšlienky sa zdajú príliš ťažké na to, aby sme ich pochopili, alebo tým, o ktorých si myslíme, že sú iní ako my. Postaviť sa na stranu jednej alebo druhej skupiny sa zdá svätou povinnosťou, ktorú treba zachovať pri každej téme, od tej najpovrchnejšej až po tú najvážnejšiu a najintímnejšiu. Táto kniha je úvahou o ťažkostiach pri vyjadrovaní diferencovaných názorov, o tom, aké ľahké je označiť tých, ktorí neuvažujú presne tak isto ako my, za nepriateľov, a o tom, ako sa spontánne delíme na tých „dobrých“ a „zlých“ bez toho, aby sme ostatných skutočne počúvali. Takto sa rozdeľujeme na jednotlivé tábory. Stávame sa čoraz neschopnejšími viesť dialóg alebo nedokážeme skutočne sledovať argumentáciu nášho partnera. Ale rozdeliť sa, odcudziť sa tomu druhému znamená aj izolovať sa. Uzatvárať sa do svojho sveta, bubliny, kmeňa…

Prostredníctvom anekdot zo svojho skutočného života, vykreslených pomocou postáv a detailov, ktoré nemôžu nezanechať stopu v našej pamäti, nás autor sprevádza cestou vybudovanou z myšlienok a hypotéz, ako sa vyrovnať s kameňom úrazu, ktorý predstavujú názorové rozdiely dnes rovnako ako včera. Takto sa ponárame do dynamiky stretu; či už ide o dialektický stret, násilný stret, politický stret, stret medzi nájomníkmi, alebo dokonca stret medzi deťmi na pobreží Ladispoli.

„V to ráno, týždeň po tej nehode, tam Danilo pevne stojí, tam pred tým múrom [...] V očakávaní zatne päste, ale čakať musí len krátko. Mirco drží čosi v ruke, napriahne sa a celou silou svojho tela vrhne Danilovi do tváre drevák Dr. Scholla. Zlomí mu tri zuby. A opäť je všetko v poriadku, takže každý uteká rýchlo domov. Nastal mier. [...] Ak Danilo a Mirco takto rýchlo vyriešili problém páru zlomených zubov, ako je možné, že vodcovia dvoch národov, ktoré si päťdesiat rokov posadnuto vybíjali zuby navzájom, dokázali uzavrieť mier len preto, že im jeden svetlovlasý pán povedal: ,No tak, chlapci, hrajte sa pekne‘?

Tomu obrázku som neveril. A možno som mal pravdu, keďže Izrael a Palestína si dodnes navzájom vybíjajú zuby.“

Keď sú tí iní „iní“ ako my

Scifoni si vo svojej knihe kladie naozaj dôležité otázky, vďaka ktorým možno miestami stráca aj svoje ťažisko, ale sú to otázky, ktoré by sme si mali klásť všetci. Za predpokladu, že máme chuť ďalej rásť, a to sa deje naozaj až vtedy, keď vykročíme k tým druhým, k tým, ktorí sú iní ako my.

Tak schválne: môžeme sa zblížiť s tými, ktorí sa nám zdajú nezrozumiteľní? Je náš spôsob diskusie zdravý a funkčný? Môže existovať výmena názorov, ak do nej už vstupujeme s presvedčením o vlastnej neomylnosti? 

Táto kniha má potenciál priniesť viac súcitu, pochopenia a zmierenia do našej rozhádanej spoločnosti, ak budeme mať odvahu hľadať na tieto a im podobné otázky odpovede s pokorou, humorom a prijatím svojej človečiny. Ideálne čítanie na voľný prázdninový čas, keď máme pocit, že sme človekom zas.