Kiežby som bola čítala túto knihu, keď som mala 13 rokov.

S Emíliou som prežila niekoľko mesiacov pri jej príprave do tlače. Najprv bola maličká a zľahka nekompaktná vo forme rukopisu, hoci už vtedy bolo jasné, že sa bude sústreďovať na tri oblasti – na vzťah k Bohu, k ľuďom okolo seba a aj k sebe samej. 

Popri čítaní rukopisu sa mi vynárali témy ako hlboké vzťahy, zdravé sebavedomie, rešpektovanie (aj vlastných) hraníc, ženskosť a ženská sila. Žasla som nad uchopiteľným pomenovaním toho, čo násťročná Emília vidí okolo seba. Priznáva svoje slabosti, no nezostáva zaseknutá, pýta sa, ako s nimi narábať. Vidí odlišnosti, napríklad u spolužiačky, no nezatvára si srdce, zaujíma ju, ako sa k tej odlišnosti postaviť. Opisuje svoje unavené telo, ale nepoddáva sa mu. Chce pochopiť, prečo sa to deje a aká má byť jej vlastná odpoveď. Výzvy nielen pre dnešné dospievajúce dievčatá, ale aj pre všetky ženy – matky, duchovné matky, učiteľky, trénerky. 

Emílii sa oplatí dôverovať

Knižná Emília vo forme veľmi osobných listov kladie svojej krstnej mame (rehoľnej sestre Hermane) všedné aj originálne otázky. Moje 13- a viacročné ja by si s Emíliou bolo rozumelo. Bola by to bývala dobrá kamoška. Bola by bývala mojou motivátorkou a bola by mi ukazovala, že sú v mojom dospievajúcom živote oblasti, ktoré sa oplatí prebádať. Emília sa v knihe pýta za všetky dievčatá a nie, nie sú to otázky o dozrievaní vo fyzickej oblasti. Emíliine záujmy sú široké, svet pozoruje vnímavými očami a všíma si detaily, o ktorých by sme si nemysleli, že môžu dospievajúce dievča zaujímať. 

Pri pomenovaných problémoch príde možno aj moment uvedomenia, že bezpečné detstvo je preč, a dospievajúce dievča vníma aj tú druhú, náročnejšiu stranu života. Emílii sa však oplatí dôverovať. Svojimi postojmi sa stáva sprievodkyňou svojich spolupútničiek v dospievaní. Dokonca sa zdá, že ukazuje na veci, ktoré možno súčasným dospievajúcim dievčatám ani len nenapadnú (napríklad prečo sú tradície dôležité).

Autorka knihy sestra Hermana je rehoľnou sestrou Kongregácie milosrdných sestier sv. Vincenta – satmárok a jej celoživotným priestorom je škola. Vyštudovala tri vysoké školy a pracovala ako učiteľka od materskej školy až po vysokú školu. „Je to veľmi cenná skúsenosť – vidieť tie isté veci z dvoch rôznych pohľadov,“ hovorí. „A tak sa niekedy smejem, že ma na študentoch nič neprekvapí. Sama som taká bola.“ Práve Listy Emílii vychádzajú z jej skutočných zážitkov z rozhovorov so žiačkami približne vo veku od 13 rokov.

Krása priťahuje

Čítajúc listový dialóg medzi Emíliou a sestrou Hermanou, pred očami som mala obrázky, z ktorých ide pokojná a múdra ženskosť vyjadrujúca úctu a lásku k sebe i k druhým. V mojej predstave bolo aj niečo navyše: malá nezbednosť zaváňajúca nekonečnou slobodou a tvorivosťou. Doma v kúpeľni mi visí obrázok, ktorý som dostala od priateľky. Je na nej žena s nedokonalým telom, ktorá dáva bozk svojmu odrazu v zrkadle. Na obrázku je len jemný podpis: Duedal. Kto je táto tajomná autorka? 

Pátranie na internete ukázalo Slovenku Katarínu žijúcu v Dánsku. Na moju prosbu prispieť nám pár ilustráciami do knihy mi úprimne a s rešpektom odpísala: „Nebola som vychovávaná v kresťanskom duchu, preto neviem, či mi texty nebudú vzdialené,“ no po prečítaní pár kapitol z rukopisu jej odpoveď znela: „Rozhodla som sa, že nie je prečo povedať nie, a budem veľmi rada s vami spolupracovať na vašej pre mňa dôležitej knižke.“ 

Vidieť samu seba v rôznych fázach života

Čo teda očakávať? Každá zo spomínaných častí knihy (Listy o vzťahu k Bohu, Listy o vzťahu k sebe a Listy o vzťahu k druhým) obsahuje Emíliine otázky a postrehy. Niekedy sa dokonca aj sťažuje na rôzne životné úskalia. Nasleduje odpoveď jej krstnej mamy sestry Hermany, ktorá veľa chápe, mnohému rozumie, láskavo povzbudzuje, no zároveň ponúka veľakrát aj nepopulárne riešenie. Len preto, že je správne a že je súčasťou dozrievania. A ak by to čitateľke nestačilo, po každom liste nájde aj pár slov adresovaných sebe, zasa nový, ďalší pohľad. Do knihy sme vložili aj pár riadkov na poznámky mladej čitateľky.

Sestra Hermana o tvorbe tejto knihy hovorí: „Dívala som sa na svet raz z jednej, raz z druhej strany. Raz z pohľadu dospievajúceho dievčaťa, inokedy z pohľadu rodiča či sprevádzajúcej osoby. Niektoré témy sa mi písali ľahšie, iné ťažšie.“ Pre dospelých, ktorí sprevádzajú dievčatá, sestra Hermana do knihy vložila aj časť určenú špecálne pre nich. Sú to osviežujúce pohľady na prežívanie dospievajúcich.

V tejto knihe som niekoľkokrát spoznala samu seba – raz ako dospievajúcu Emíliu, inokedy ako dospelú sestru Hermanu. 

Ku knihe máme niečo navyše

Listy Emílii boli pre nás vo vydavateľstve denníka Postoj také inšpiratívne, že sme tvorili ďalej. Vnímali sme, čo sestra Hermana odkazuje dievčatám, a túžili sme podporiť ich na ceste osobného rastu. Inšpirovaní listom Nie je písanie denníkov prežitok? sme vytvorili zápisník a nazvali sme ho Listy pre mňa. Aby si doň dievčatá mohli zapisovať, čo len chcú, ale aby im slúžil aj ako plánovač termínov (vo forme bullet journalu), aj ako záznamník na ceste za upevňovaním dobrých zvykov.

Sestra Hermana v knihe spomína rôzne aplikácie, youtuberov, ale aj maľovanky ako spôsob čítania Biblie. Všetky sme zhrnuli v tejto prílohe na stiahnutie.

V spolupráci s ilustrátorkou Máriou Melicherčíkovou sme pripravili tiež krásne štítky do Biblie, pretože aj o tom, že čítanie Biblie nemusí dievčatá (a ľudí celkovo) baviť – aj o tom hovorí úprimne a otvorene Emília.

Veľa zaujímavých a autentických otázok, aké môžu položiť dospievajúce dievčatá. Veľa podnetných a hlbokých odpovedí od sestry Hermany. To sa spája v knihe, ktorá vychádza z obľúbenej rubriky na našom denníku.  Za všetky dievčatá sa pýta Emília, jej záujmy sú široké, postrehy trefné a problémy skutočné. Sestra Hermana sa nezľakne žiadnej z otázok. Vzájomný knižný vzťah Emílie a sestry Hermany smeruje k jedinému – povzbudzuje a nenápadne vedie k osobnostnému rastu každej čitateľky, ktorá siahne po tejto knihe.