„Pápež František stále hovorí o perifériách. A tým nemyslí len ľudí, ktorí hladujú a žijú v chudobe. Ide aj o duchovné periférie. Práve sem patria františkáni, na miesta, kde sú ľudia otrávení, bez nádeje, duchovne bezprizorní. Pokúsme sa náš časopriestor prežiariť svetlom svojej viery. A získajme tým aj ostatných, tých nezúčastnene stojacich na kraji chodníka. Smelo si prisadnime k rôznym ľuďom a úprimne počúvajme ich odpovede.“

Brat Filip, vlastným menom Andrej Čierny, je katolícky kňaz, člen Rehole menších bratov františkánov na Slovensku, no predovšetkým človek s otvoreným srdcom i mysľou. V knižnom rozhovore s redaktormi denníka Postoj ponúka hlboký ponor do svojho sveta naplneného láskou k Bohu a službou blížnym. Otvorene hovorí o cirkvi, spoločnosti i politike, no nevyhýba sa ani osobným zážitkom, skúsenostiam a témam, o ktorých zatiaľ nikdy s nikým nehovoril.

V poslednom čase sa okolo nás rozpadávajú manželstvá, pri ktorých by sme predtým dali ruku do ohňa, že vydržia navždy, a ktoré mali zdanlivo všetky predpoklady na to, aby im to vyšlo. Zároveň vnímame, že takmer všetci sa vo svojich manželstvách trápia.

Čo sa deje, že vzdávame najdôležitejší vzťah svojho života?

Hľadali sme odborníkov, ktorí rozumejú dnešným problémom manželov. Na formačnej škole rodín v Taliansku sme stretli manželov Salvatoreho a Ritu Ventrigliovcov z Neapola, on neurológ a psychoterapeut, ona gynekologička, sexuologička a párová terapeutka. Prešli si vážnou krízou, na stole už mali rozvodové papiere. Svoj vzťah však zachránili a dnes vedú po celom svete kurzy pre páry v kríze.

Tento knižný rozhovor otvára zásadné problémy dnešných manželstiev a ponúka riešenia, je o manželských krízach, o záchrane vzťahu, ale aj o spoločenských mýtoch, podľa ktorých zostarnúť s jedným človekom je už prekonaný koncept.

Je aj dôležitou príručkou pre páry, ktoré sa na manželstvo pripravujú a chcú si overiť, či človek, s ktorým chodia, má byť ich budúcim manželom či manželkou. 

Držíte v rukách knihu o spovedi, nie je však plná zbožných fráz či poučiek z katechizmu či Biblie. Nájdete v nej rozhovory s troma inšpiratívnymi kňazmi, pričom debata s každým z nich sa sústreďuje na inú fázu sviatosti zmierenia, teda spovede.

Gréckokatolícky kňaz Peter Paľovčík hovorí najmä o príprave na spoveď a o tom, ako si dobre spytovať svedomie, a takisto o hriechoch, na ktoré zybúdame. Rehoľník minorita Lucián Bogucki istý čas spovedal vo vatikánskej Bazilike sv. Petra a v knihe približuje, ako by mal vyzerať priebeh samotnej spovede a vyznania hriechov. Kňaz a kapucín Felix Tkáč rozpráva o ľútosti, odpustení aj poslaní misionára Božieho milosrdenstva.

Táto kniha je dôkazom, že záujem o spoveď v našich končinách nevymizol. Nie všetko je však ideálne, prístup mnohých katolíkov k spovedaniu je z rôznych dôvodov poznačený rigidnosťou, strachom a formalizmom. Aj preto v tejto knihe ponúkame myšlienky trojice kňazov, ktorý zdôrazňujú pri spovedi prístup, o ktorom hovorí pápež František: spoveď má byť o stretnutí s Božou láskou a nie o strachu a vypočítavaní hriechov.

Praktickým bonusom v knižke je spovedné zrkadlo - sumár otázok, ktoré sa snažia poukázať na podstatu jednotlivých prikázaní Desatora.

Pred časom sme sa zamysleli nad Slovákmi, ktorí sa stali biskupmi, no zmizli spred našich očí a mená niektorých nie sú známe ani informovanejším katolíkom.

To, že z poverenia pápeža odišli do inej krajiny či celkom inej kultúry, v nejednom prípade nebol žiaden ich misionársky sen. Niekto sa cítil zviazaný so svojou rehoľou na Slovensku, iný si skôr predstavoval, že bude pôsobiť v akademickom svete vysokej teológie. Lenže títo biskupi po oslovení neuhli a začali ten cudzí svet pokladať za svoju novú misiu – aj napriek ťažkým podmienkam, ktoré ich za hranicami čakali, aj bez onej úradnej slávy či moci, aká sa s týmto postom spájala či spája v iných kútoch sveta. Napokon nás veľmi potešilo, že oslovení biskupi, Vladimír Fekete, Ladislav Hučko, Milan Šášik, Marián Pacák a Milan Lach, súhlasili s otvorenými rozhovormi s tým, že sa budeme zhovárať nielen o ich živote pred rokom 1989 a po ňom, o pôsobení v Severnej Amerike, Azerbajdžane, na Ukrajine či v Česku, ale aj o ich pohľade na dnešnú slovenskú spoločnosť a cirkev.

Výsledkom je kniha rozhovorov s mužmi, ktorých spája misia, no líšia sa životným príbehom aj perspektívou, napokon najmladší dvaja z biskupov majú len 45 rokov, najstarší oslávil tento rok sedemdesiatku.

Kniha Jednoducho Matovič je kritickou, no zároveň objektívnou reflexiou vlády Obyčajných ľudí.

Autor pri jej príprave pozorne počúval, aby lepšie pochopil motivácie, spôsob uvažovania aj rozhodovania hlavných aktérov. Časozberný dokument vychádza z jeho rozhovorov s bývalým premiérom a lídrom OĽaNO Igorom Matovičom – od jeho nástupu k moci až po vyhlásenie predčasných volieb a vznik úradníckej vlády Ľudovíta Ódora. Počas štyroch rokov sa s ním stretával zoči-voči, pričom spolu polemicky diskutovali na rôzne témy zhruba štyridsať hodín. Ambíciou knihy však nie je interpretovať každý nápad či status Igora Matoviča. Od pandémie koronavírusu, cez boj s korupciu a mafiou, nezhody s SaS a prezidentským palácom až po voľbu generálneho prokurátora, tesné väzby s lídrom Sme rodina, napäté vzťahy s novinármi, kultúrno-etické vojny, demisiu z funkcie premiéra, pád vlády Eduarda Hegera či rozkol v OĽaNO.

Kniha Jednoducho Matovič je zároveň sondou do duše prinajmenšom svojského politika, ktorý mal smelé plány a vzbudil veľké očakávania. Nielen vlastnou vinou však neuniesol bremeno zodpovednosti. Marek Vagovič ho konfrontoval predovšetkým s kľúčovými udalosťami jeho vládnutia.

Autor sa počas písania rukopisu stretol aj s blízkymi spolupracovníkmi, konkurenčnými politikmi či oponentmi Igora Matoviča, aby bol obraz vlády Obyčajných ľudí komplexný a zodpovedal realite. Marek Vagovič im zároveň kládol otázky, ktoré im doteraz nikto nepoložil. Jeho výhodou tiež bolo, že s nimi hovoril až po páde vlády Eduarda Hegera, lebo mu prezradili také detaily z politického zákulisia a vnútrokoaličných vzťahov, ktoré v žiadnej inej knihe, reportáži ani novinovom článku nenájdete. Cenné poznatky mu poskytili napríklad Jaroslav Naď, Gábor Grendel, Richard Sulík, Martin Klus, Veronika Remišová, Juraj Šeliga, Andrej Kiska, Michal Truban, Alojz Hlina, Andrea Kalavská a mnohí ďalší.

Bonusom knihy je autorov rozhovor s prezidentkou Zuzanou Čaputovou, s ktorou rozobral nielen jej komplikovaný vzťah s Igorom Matovičom, ale aj najdôležitejšie rozhodnutia počas piatich rokov vo funkcii hlavy štátu.  

Druhé vydanie titulu Boh chce s nami tancovať.

Redaktor talianskeho denníka Corriere della Sera Luigi Accattoli tri dni viedol rozhovor s pátrom Jacquom Dupontom, priorom kartuziánskeho kláštora Serra San Bruno. Bolo to pred návštevou pápeža Benedikta XVI. v októbri 2011. Kontemplatívny mních sa vyjadril aj k viacerým pálčivým otázkam: ako je možné stretnutie s Bohom v dobe internetu, ako prežije mlčanie mníchov v hluku dnešného sveta, v čom spočíva výhoda nočnej modlitby, či sú mladí ľudia tretieho tisícročia schopní žiť v cele, čo znamenajú pojmy „hriech“ a „milosrdenstvo“.

Prior je presvedčený, že úlohou mnícha je povedať dnešnému ľudstvu, že „Boh je prítomný aj v tomto svete a v tejto dobe“.

Kniha je prekvapujúco otvoreným rozhovorom o duchovnom živote príslušníkov jednej z najprísnejších reholí. Je zároveň pozvaním pre moderného človeka, aby sa poučil múdrosťou tejto prastarej rehole. Je poukázaním na tie stránky Boha, Cirkvi, modlitby, všedného života, ktoré nám v dnešnom rýchlom svete akosi unikajú. Je pozvaním venovať čas Bohu.

Arcibiskup Cyril Vasiľ hovorí v knižnom rozhovore o svojom živote, o stave cirkvi na Slovensku, ale reaguje aj na aktuálne spoločenské a politické problémy doby, ako sú utečenecká kríza, konflikty na Blízkom východe či vnútrocirkevná debata o rodine, ktorú otvoril pápež František.

Tento rozhovor odhaľuje Vasiľov rozmer špičkového teológa a intelektuála, ale aj kňaza, ktorý trávi veľa času na periférii Ríma s tínedžermi a často sa s nimi brodí s ruksakom v blate na skautských výletoch. Aj preto u neho nenájdete banálne cirkevnícke frázy. Naopak, vie sa s fascinujúcim rozhľadom vyjadriť k širokému spektru tém, jeho svieže formulácie vás budú provokovať aj baviť.

Samotný text životopisu Benedikt XVI. Život je vystavaný z viacerých prelínajúcich sa vrstiev. Okrem životopisnej čitateľ sleduje aj historicko-spoločenskú a cirkevno-historickú líniu príbehu mapujúcu špecifiká doby a situáciu Katolíckej cirkvi v zaujímavých súvislostiach.

Mediálna, autorovi vlastná, rovina zase dôsledne sleduje, ako sa k osobnosti Josepha Ratzingera, k jednotlivým okolnostiam a dejinným súvislostiam stavali v danom období samotné médiá. Vzniká tak autentický a výnimočný živý obraz tohto teológa a služobníka Rímskokatolíckej cirkvi.

Životopis sa ako niť súvisle vinie od jeho narodenia, života rodiny, štúdia v seminári a kňazskej vysviacky, jeho pôsobenie na univerzitách, prítomnosť na Druhom vatikánskom koncile, cez menovanie za arcibiskupa a kardinála, vzťah s Jánom Pavlom II. až po jeho zvolenie za pápeža, udalosť storočia. V životopise napokon Seewald vykresľuje a analyzuje aj príčiny Benediktovho odstúpenia z pápežského úradu, odchod do ústrania i aféry, ktoré mu predchádzali.

Mnohovrstevný obraz, ktorý sa teda pred čitateľom otvára, vykresľuje Benedikta XVI. nielen ako osobnosť, ktorá výrazným spôsobom ovplyvnila Katolícku cirkev v 20. a 21. storočí, ale zároveň ako obyčajného, plachého muža, čím vrhá na obdobie jeho pontifikátu nové svetlo.