Biblia v strednej veľkosti s mapami patrí medzi najobľúbenejšie formáty Svätého písma. Zalomená je do dvoch stĺpcov, nechýbajú v nej úvody k jednotlivým knihám a poznámky. Prílohu tvoria biblické mapy, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť viaceré súvislosti opísané v Knihe kníh. 

„Božie slovo je pre všetkých. Evanjelium nám predstavuje Ježiša, ktorý je stále v pohybe, na ceste k druhým,“ zdôrazňuje pápež František, ktorý nás pravidelne pozýva, aby sme každý deň čerpali z pokladu Svätého písma a hľadali v ňom inšpiráciu i povzbudenie.

Biblia v strednej veľkosti s mapami patrí medzi najobľúbenejšie formáty Svätého písma. Zalomená je do dvoch stĺpcov, nechýbajú v nej úvody k jednotlivým knihám a poznámky. Prílohu tvoria biblické mapy, ktoré pomáhajú lepšie pochopiť viaceré súvislosti opísané v Knihe kníh. 

„Božie slovo je pre všetkých. Evanjelium nám predstavuje Ježiša, ktorý je stále v pohybe, na ceste k druhým,“ zdôrazňuje pápež František, ktorý nás pravidelne pozýva, aby sme každý deň čerpali z pokladu Svätého písma a hľadali v ňom inšpiráciu i povzbudenie.

Želaním pápeža Františka bolo, aby tento výnimočný text uzrel svetlo sveta až po jeho smrti. Nové Jubileum nádeje a okolnosti doby ho však priviedli k rozhodnutiu, aby tento vzácny rukopis zverejnil už teraz. Vychádza začiatkom roka 2025 súčasne v 80 krajinách sveta.

NÁDEJ je prvou autobiografiou, ktorú kedy pápež v histórii vydal počas života. Pápež František jej písaniu venoval posledných šesť rokov a podrobne v nej spomína na celý svoj život, počnúc talianskymi koreňmi a dobrodružnou emigráciou jeho predkov do Latinskej Ameriky, cez detstvo, celú kňazskú službu, až po rozprávanie o takmer dvanástich rokoch pontifikátu.

Tieto dojímavé a veľmi ľudské memoáre, bohaté na odhalenia, anekdoty a poučné úvahy, sú "románom života" a zároveň morálnym a duchovným testamentom, ktorý má ambíciu zaujať čitateľov na celom svete a byť odkazom nádeje pre budúce generácie.

Text je doplnený o niekoľko súkromných a nikdy nepublikovaných unikátnych fotografií z osobného archívu pápeža Františka.

Denník duše je ten najlepší spôsob, ako spoznať pápeža Jána XXIII. Dielo je považované za duchovnú klasiku, podobne ako Dejiny duše svätej Terézie z Lisieux. Angelo Giuseppe Roncalli (1881 – 1963) je v Taliansku obľúbený a známy ako il Papa buono – dobrý pápež pre svoju láskavosť a starostlivosť. V jeho zápiskoch, ktoré si viedol od svojich štrnástich rokov, je zhrnutý celý život kňaza, ktorý sa stal pápežom.

„Chápem, že o pápežovi sa chce vedieť všetko a že všetko môže poslúžiť dejinám... Moja duša je na týchto stránkach viac ako v ktoromkoľvek inom mojom spise.“ – Sv. Ján XXIII.

V tejto úplne prvej autobiografii bilancuje pápež František svoj život v kontexte historických míľnikov. Knihu písal v spolupráci so skúseným talianskym vatikanistom Fabiom Marchesom Ragonom. Novinár je známy tým, že viedol exkluzívny televízny rozhovor s pápežom Františkom, ktorý sledovalo päť a pol milióna divákov na celom svete.

Autor si vybral 14 dejinných udalostí od začiatku druhej svetovej vojny až po dnešok a v ich kontexte hovorí pápež František o svojom živote. V knihe tak zisťujeme, ako vnímal Jorge Bergoglio koniec druhej svetovej vojny alebo vstup prvého človeka na Mesiac; kde bol, keď padol Berlínsky múr alebo čo pociťoval v okamihoch pápežskej voľby. Venuje sa aj aktuálnym témam, akou je kovidová pandémia alebo vojna na Ukrajine. V neposlednom rade sa čitateľ vďaka pútavej publikácii dozvie viac o pápežovej rodine, priateľoch, postojoch, no predovšetkým o jeho nesmiernej ľudskosti.

„Ak sa nenaučíme plakať, čím dosvedčujeme svoju ľudskosť, nemôžeme byť dobrými kresťanmi.“ – Pápež František

Leitmotívom zbierky Podoby milosti je nenápadný, jemný smútok z bytia. V básnickej výpovedi sa tu stíšene akcentuje pominuteľná nádhera sveta. Krásu na váhach dvíha do výšok ťaživá pominuteľnosť. Skutočnosť v mikrozáberoch i vo svojej monumentálnosti je k dispozícii dočasne. Je tu z milosti, vďaka ľudskému vedomiu, s ktorým zaniká. Je tu a prehlbuje pominuteľnosť svojou nezúčastnenosťou. Aj preto je pre autorov subjekt najvyššou hodnotou život. Existencia v kontextoch nestálosti, nezaručenosti, "ničivej samozrejmosti" a ľahostajnosti, jej vzácnosť. Svetu, ktorý nás obklopuje, dáva zmysel naše jestvovanie, akokoľvek sa môže javiť ako absurdné alebo zbytočné. Ak je najväčšou hodnotou život v rôznych (tajomných, alebo len okom dieťaťa a básnika postrehnuteľných) podobách, je potom zároveň aj nadprirodzeným darom z milosti.

Pri týchto pravdách utíchajú Milčákové básnické "drobné udalosti", aby mohli naplno prehovoriť i v hlbokej noci toho, kto ešte číta.

Ilustrácia na obálke: Jakub Milčák

Ako skutočne spoznať druhého človeka a vytvoriť si s ním úprimný, hlboký vzťah?

V tejto knižke vám významný americký komentátor, novinár a vedec David Brooks vysvetlí, ako docieliť, aby sa ten druhý cítil vypočutý a pochopený, čo je základnou zručnosťou medziľudskej komunikácie. A napriek tomu ľudia akoby stratili schopnosť navzájom sa vidieť a chápať, čo vedie k izolácii, ľahostajnosti a vzájomným chladným vzťahom. Keď druhého nevnímame naplno, robíme ho prakticky neviditeľným. A to bolí.

Význam knihy Davida Brooksa spočíva v tom, že nám pomáha klásť tie správne otázky a usmerňuje nás, aby sme vedeli, čomu venovať pri rozhovoroch pozornosť. Autor vychádza z oblasti psychológie, neurovedy, histórie a dokonca aj z divadelného umenia. Jeho kniha Ako vnímať druhého učí čitateľov stať sa vnímavejšími a ohľaduplnejšími voči ostatným a cítiť radosť zo vzájomného spojenia.

Táto kniha je tým pravým liekom pre súčasnú spoločnosť, ktorá trpí rozdelením, nevraživosťou a neustálymi konfliktmi. Ako vnímať druhého padne vhod každému, kto hľadá hlboké spojenie a túži byť pochopený.

Možno si na sebe všímaš, že venuješ jedlu viac času a pozornosti než by bolo prirodzené a prínosné. Možno máš pocit, že jedlo ti „prerástlo“ cez hlavu a je pre teba náročné sa z tohto otroctva vymaniť.

Kniha Dosýta priamo a úprimne otvára tému nezdravého vzťahu k jedlu, ktorá je v našej spoločnosti čoraz aktuálnejšia. Asheritah Ciuciu v nej hovorí o tom, že prílišná zameranosť na jedlo je z psychologického hľadiska formou závislosti, zatiaľ čo z duchovného pohľadu je modloslužbou. Vysvetľuje, že fixácia na jedlo je ako hradba, ktorá nás „blokuje“ a obmedzuje. Je to niečo, čo v našom živote získalo neprimerane dôležité miesto a do veľkej miery ovplyvňuje naše myšlienky, rozhodnutia, emócie, vzťahy a aj duchovný život. Ak sa nezdravo „pútame“ k jedlu, môžeme po čase vnímať, že v našom živote niektoré veci nie sú v poriadku, že je tu „niečo“, čo nám kradne pozornosť a schopnosť sústrediť sa a čo v nás vyvoláva pocity skľúčenosti, smútku, hanby, zlyhania, až beznádeje.

To neznie ako život dosýta, však? Pretože ani nie je. Jedlo nás totiž nikdy skutočne a natrvalo neuspokojí, nachvíľu nasýti naše telo, no nedokáže nasýtiť našu dušu. Ježiš áno. A práve o tom hovorí kniha Dosýta. Ukazuje spôsob ako sa od fixácie na jedlo oslobodiť. Ako nájsť útechu tam, kde na nás čaká.

Organista István Nagy nahral výnimočnú kolekciu romantických diel na nový organ v bratislavskom Kostole na Kalvárii.

Tracklist:

1 I. Allegro 03:39

2 II. Grave 02:28

3 III. Presto 02:11

Concerto in d, BWV 596

Antonio Vivaldi, arr. Johann Sebastian Bach

4 I. Allegro 01:13

5 II. Grave 00:33

6 III. Fuga 03:26

7 IV. Largo e spiccato 03:03

8 V. Allegro 03:35

Sonate a-moll für Klavier, Op. 42

Franz Schubert, arr. István Nagy

9 I. Moderato 13:40

Peer Gynt Suite, Op. 46

Edvard Grieg, arr. Harvey B. Gaul/István Nagy

10 I. Morning Mood 04:39

11 II. The Death of Ase 04:29

12 III. Anitra´s Dance 03:41

13 IV. In the Hall of the Mountain King 02:55

14 Remembrance (Rozpomienka) 03:14

Mikuláš Moyzes

15 Offertoire en mi bémol majeur (op. Posth.) 07:19

Cesar Franck

16 Toccata, Op. 20 04:13

István Nagy

17 Improvisation on JKS 166, „Presväté znamenie“ 07:41

István Nagy

Kombinácia knihy a zápisníka za výhodnú cenu.

Kniha Vojna nemá ženskú tvár najčerstvejšej držiteľky Nobelovej ceny za literatúru Svetlany Alexijevič vychádza v slovenskom preklade už druhý raz. Oproti prvému vydaniu z roku 1990 však ide o rozšírenú verziu, objavujú sa v nej pasáže vyškrtnuté bdelým sovietskym cenzorom i celkom nové výpovede pamätníčok Veľkej vlasteneckej vojny.

Svetlana Alexijevič pátra po inej tvári vojny. Nezaujímajú ju medaily a rady a vyznamenania, v pamätiach stoviek žien, ktoré zažili vojnu ako jej priame účastníčky so zbraňou v ruke, loví to, čo je neprenosné, to najosobnejšie – zážitky, ktoré utkveli na kožiach vojačiek i zdravotníčok, zážitky, ktorých sa nemožno zbaviť, nemožno ich vytesniť z pamäti, ani zo snov.

Hrôza vojny sa v dokumentárnej koláži Svetlany Alexijevič strieda s prekvapujúcou ľudskosťou a odkrýva tak celkom inú tvár vojny, tvár, ktorú by sme v kusých kapitolách učebníc dejepisu hľadali len márne.

Táto kniha je výsledkom dlhoročného úsilia nazrieť za chrbát propagandy a zdokumentovať pravdivú tvár Putinovho Ruska, ktorú nájdeme ďaleko od Moskvy – v tieni veľkej politiky, vojen i oslňujúceho bohatstva niekoľkých vyvolených. A práve takéto Rusko, šedivé a utrápené, zaujíma investigatívnu novinárku Jelenu Kosťučenko. Stojí za to ho spoznať.

Jelena Kosťučenko nepíše spoza stola, nebojí sa zašpiniť si ruky, neváha klásť ťažké otázky. Píše o ľuďoch, na ktorých všetci zabudli, o miestach, na ktorých prekvitá hlavne zúfalstvo, bieda, alkoholizmus a prostitúcia.

V knihe Moja milovaná krajina s podtitulom Reportáže z Ruska vedľa seba stoja autorkine osobné memoárové texty a ostré reportáže z rôznych kútov Ruska z posledných pätnástich rokov. Spoznávame v nich realitu, akú denno-denne zažívajú ľudia, ktorých súčasný režim systematicky a brutálne vymazáva, či už sú to dievčatá naverbované na sexuálnu prácu v hlavnom meste, kvír ľudia v odľahlých oblastiach, deti bez domova, ktoré si spravili domov z opustenej nemocnice alebo novinári ako ona sama. O tom všetkom píše veľmi priamo a bez štylistických príkras.

V marci 2022 Jelena Kosťučenko ako reportérka novín Novaja gazeta prekročila hranice Ukrajiny, aby Rusov a Rusky informovala o vojne, ktorú vedie ich krajina proti svojmu susedovi – to znamenalo aj definitívnu stopku pre posledné slobodné noviny v Rusku a odchod autorky do exilu.

Kniha Jeleny Kosťučenko Moja milovaná krajina, ktorej názov ironicky parafrázuje úvodné verše novej ruskej hymny, vychádza v slovenskom preklade Kristíny Karabovej.

Kniha Moja milovaná krajina nie je len o Rusku. Je to aj obraz nefunkčného sveta, v ktorom sa vytrácajú ľudské väzby, solidarita i mechanizmy vzájomnej podpory.