Ponorte sa do 27 pútavých príbehov z dejín Slovenska. Spoznajte osobnosti a udalosti našej histórie, o ktorých ste možno doteraz počuli iba veľmi málo a zistíte, že sme oveľa zdravší, silnejší a životaschopnejší, než o nás hovoria.

Vedeli ste, že:

- Marcus Aurelius písal svoje najznámejšie dielo na území Slovenska?

- Svätopluk neprehral ani jednu vojnu?

- slovenský arcibiskup zachránil Viedeň pred Turkami?

- slovenský maršal dobyl Berlín?

- Bratislava bola hlavným mestom Uhorska dlhšie ako Budapešť?

- SNP bolo druhé najväčšie povstanie v tyle nemeckého Wehrmachtu?

V každej knihe sa nachádza malý, originálny darček.

Kniha, ktorú autor napísal pre svoju dvadsaťročnú dcéru, môže zaujať všetkých, ktorí hľadajú darček pre mladého čitateľa.

Popri pútavo napísaných príbehoch autor na záver knihy sumarizuje dejinné skúsenosti do niekoľkých princípov, ktoré pomáhajú čitateľovi pochopiť slovenskú prítomnosť a rozmýšľať o budúcnosti Slovenska.

Kombinácia dvoch kníh za výhodnú cenu.

Kombinácia dvoch kníh za výhodnú cenu.

Kombinácia dvoch kníh za výhodnú cenu.

Amerikou sa prehnala ľavicová revolúcia: v mene spravodlivosti a boja proti rasizmu sa tam presadila ideológia, ktorá vytvára novú netoleranciu - v liberálnych médiách môže jedno nesprávne slovo ukončiť kariéru, na univerzitách vládne atmosféra strachu, firmy prepúšťajú zamestnancov, ktorí sa vzpierajú novému duchu doby.

René Pfister, šéf washingtonskej kancelárie nemeckého týždenníka SPIEGEL, opisuje toto nové politické náboženstvo na mnohých príkladoch a príbehoch a ukazuje, prečo sa americká demokracia nedostáva pod tlak len sprava. Vysvetľuje, ako dogmatizmus, myslenie v kategóriách „priateľ - nepriateľ“ a davová mentalita na internete už nebezpečne obmedzili slobodu prejavu v USA. Pôsobivým spôsobom varuje pred týmto novým fundamentalizmom, proti ktorému sa musíme postaviť, aby sme aj u nás ubránili otvorenú spoločnosť. 

„To najlepšie, čo som zatiaľ o novej ľavicovej vierouke čítal.“ – Jan Fleischhauer, nemecký novinár a spisovateľ

Nevšedný, mnohovrstevný a po každej stránke obohacujúci je nový životopis svätého Augustína, ktorým naše vydavateľstvo otvára novú edíciu moderných biografií veľkých svätcov.

Svätý Augustín z Hippo nie je len slávnou postavou z histórie. Keď sa priamo stretávame s jeho spismi, zisťujeme, že je skutočným  svetlom dnes.

Augustín je učiteľom, pravdivým sprievodcom pre človeka všetkých čias, ktorý túži nájsť pravdu. Augustín je človek  s nepokojným srdcom, ktorý sa neuspokojí s priemernosťou pseudonáuk. Tie v priebehu dejín iba menia svoj vzhľad, ale nikdy nezmiznú. Augustín je ten človek, ktorý hľadí na horizont sveta a chce ho zachytiť jediným zbežným pohľadom alebo konečnosťou prchavého objatia. Priblížiť sa k osobe alebo spisom cirkevného učiteľa z Hippo je ako otvoriť dvere rannému svetlu alebo si podvečer vychutnávať čerstvý vzduch po horúcom dni; je to ako pohár vody pre smädného alebo dobrý odpočinok pre unaveného na ceste. 

†  Robert kardinál Prevost, OSA prefekt dikastéria pre biskupov 

Román Francine Riversovej Sen jednej dcéry je druhým dielom pútavej a lyrickej rodinnej ságy Martino dedičstvo.

Dramatické pokračovanie série Martino dedičstvo sa sústreďuje na Martinu vnučku Carolyn, ktorá dospieva v turbulentných 60. rokoch 20. storočia a snaží sa zorientovať v napätých rodinných vzťahoch.

Na vysokej škole okúsi slobodu, ale otrasená osobnou tragédiou sa ponára do opojnej undergroundovej kultúry San Francisca. Keď sa z nej znova vynorí, ešte bezradnejšia ako predtým, zdráhavo hľadá pomoc v rodine a u svojej dcéry May Flower Dawn.

Keď si Dawn vypestuje pevnejšie puto s babičkou než s vlastnou matkou, na povrch vyplávajú staré konflikty. Dawn sa chce vyhnúť chybám svojich predkov a zaumieni si, že sa stane mostom, ktorý ženy v rodine prepojí, nie múrom, ktorý by ich navždy rozdelil.

Sen jednej dcéry je dojímavou bodkou za nezabudnuteľnou ságou o nevyslovených bolestiach, ktoré rozožierajú rodinné vzťahy, o obetách, ktoré matky prinášajú kvôli svojim dcéram, a o sile bezpodmienečnej lásky.

Nádej jednej matky je prvou knihou historickej rodinnej ságy.

„Dojímavý, rozkošatený príbeh, ktorý prečítate na jeden dych.“ – Publishers Weekly

„Pútavá rodinná sága, ktorá vás chytí za srdce.“ – Romantic Times

Kniha Augustín - Môj život je dobrodružstvo je živý a presvedčivý opis života veľkého svätca. Žil v čase vzdialenom od nášho, a aj tak je moderný a nám veľmi blízky. Hovoríme o svätom Augustínovi, cirkevnom otcovi, geniálnom filozofovi, teológovi a biskupovi. 

Autorka knihy Raffaella Costová živo a konkrétne rozpráva o Augustínovej ceste. Tá sa totiž v istých ohľadoch podobá ceste mnohých mladých ľudí našej doby. Augustín, vychovávaný matkou Monikou v kresťanskej viere, sa v puberte odvrátil od náboženského života, dokonca sa dostal medzi ezoterických manichejcov. Túžil po šťastí a slobode a odcudzil sa aj Monike. Až ako dospelý sa vracia k viere v Krista.

Ilustrácie Marca Giusfrediho, konfrontácia opisovaných udalostí s aspektmi života dnešných detí, otázky kladené v dialogickom tóne, to všetko pomáha nadviazať kontakt so skúsenosťou dnešných mladých čitateľov. A pritom objaviť Augustína ako živú prítomnosť, ktorá k nám hovorí aj po mnohých storočiach.

Odporúčaný vek: 8-13 rokov

Kniha Augustín - Môj život je dobrodružstvo je živý a presvedčivý opis života veľkého svätca. Žil v čase vzdialenom od nášho, a aj tak je moderný a nám veľmi blízky. Hovoríme o svätom Augustínovi, cirkevnom otcovi, geniálnom filozofovi, teológovi a biskupovi. 

Autorka knihy Raffaella Costová živo a konkrétne rozpráva o Augustínovej ceste. Tá sa totiž v istých ohľadoch podobá ceste mnohých mladých ľudí našej doby. Augustín, vychovávaný matkou Monikou v kresťanskej viere, sa v puberte odvrátil od náboženského života, dokonca sa dostal medzi ezoterických manichejcov. Túžil po šťastí a slobode a odcudzil sa aj Monike. Až ako dospelý sa vracia k viere v Krista.

Ilustrácie Marca Giusfrediho, konfrontácia opisovaných udalostí s aspektmi života dnešných detí, otázky kladené v dialogickom tóne, to všetko pomáha nadviazať kontakt so skúsenosťou dnešných mladých čitateľov. A pritom objaviť Augustína ako živú prítomnosť, ktorá k nám hovorí aj po mnohých storočiach.

Odporúčaný vek: 8-13 rokov

V knihe Vojna proti Západu sa autor medzinárodných bestsellerov Douglas Murray pýta: ak sú dejiny ľudstva dejinami otroctva, dobývania, predsudkov, genocídy a vykorisťovania, prečo za to nesú vinu len západné národy?

Čína má dnes koncentračné tábory. Prečo ľudia zo Západu tvrdia, že naše hriechy sú jedinečné?

Teraz je v móde oslavovať nezápadné kultúry a, naopak, znevažovať všetko západné. Niečo z toho predstavuje potrebné zúčtovanie, avšak väčšina osudovo podkopáva základ toho, čo vytvorilo najväčšiu a najhumánnejšiu civilizáciu na svete.

Douglas Murray v knihe Vojna proti Západu ukazuje, koľko ľudí s dobrými úmyslami sa nechalo oklamať pokryteckou a nedôslednou protizápadnou rétorikou. Napokon, ak musíme zavrhnúť myšlienky Kanta, Huma a Milla pre ich názory na rasu, nemali by sme zavrhnúť aj Marxa, ktorého dielo je prešpikované rasistickými urážkami a antisemitizmom? V Amerike ešte treba uhasiť ohniská rasizmu, ale čo s besniacim rasistickým peklom na Blízkom východe a v Ázii?

Z tohto intelektuálneho podvodu neprofitujú len nečestní vedci, ale aj nepriateľské národy a porušovatelia ľudských práv, ktorí dúfajú, že tak odvrátia pozornosť od svojich vlastných súčasných zločinov. Diktátori s radosťou naskočia na vlnu „Amerika je rasistická krajina“ a ako PR imitujú jazyk antirasistických a „prospravodlivých“ hnutí, zatiaľ čo medzitým vyvražďujú vlastný ľud a uskutočňujú svoje autoritárske ťaženia..

Ak má Západ prežiť, treba ho brániť. Vojna proti Západu nie je len prenikavým rozborom hlúpych protizápadných argumentov, ale aj novou a prísnou apologetikou civilizácie ako takej.

Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.

Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie - Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.

„Júlia vypátrala a spísala príbehy ľudí zo svojej – blízkej či vzdialenejšej – rodiny. Sú to však aj príbehy iných rodín – našich rodín. Obraz toho, ako sa v danej dobe žilo, a pre mňa osobne ďalší dôkaz toho, že sa nám – aj ľuďom okolo nás – žije tak, aké máme vzťahy. A práve poznanie našej minulosti nám dáva možnosť žiť lepšie – pochopiť našich predkov, ktorých sme ešte stihli spoznať, pochopiť dôvody, prečo sa správali tak, ako sa správali, čo ich tešilo a čo kvárilo, aj keď to možno nikdy nepriznali. Román búra aj akési tiché tabu – bez zábran a falošného prikrášľovania ukazuje, aký ťažký život si navzájom vieme pripraviť, a to len preto, lebo sa staráme do toho, ako majú žiť iní. A že tvrdšie ako chlapská päsť je zatvrdnuté srdce. Staré príbehy by nemali byť zabudnuté, lebo nám pomáhajú byť lepšími. Keď im to dovolíme.“ – Veronika Homolová Tóthová

Prvé tohtoročné číslo časopisu Verbum (1/24)  sa venuje téme kultúry a kultúrnosti. Prináša dosiaľ nezverejnenú esej Ladislava Hanusa O slovenskom vkuse, rozhovor s českým filozofom Petrom Dvořákom, eseje a úvahy venované slovenskej kultúre, ako aj úvahy a štúdie k 60. výročiu promulgácie dokumetnu Sacrosanctum Concilium. Čitateľ v tomto čísle nájde ako obvykle aj niekoľko aktuálnych recenzií či ukážku autorskej básnickej a výtvarnej tvorby.

Verbum je časopis zameraný na kresťanskú kultúru, ktorý vznikol v roku 1946. Spoluzakladateľmi a významnými osobnosťami časopisu Verbum v jeho začiatkoch boli Janko Silan, Ladislav Hanus, Jozef Kútnik-Šmálov, Pavol Strauss a ďalší. Po násilnej zmene režimu v roku 1948 bol časopis zakázaný. Znovuobnovený bol až po revolúcii v roku 1989, prvé číslo vyšlo v apríli 1992. Odvtedy si jeho vydávanie vystriedalo viacero inštitúcií a šéfredaktorskú prácu si postupne vyskúšali Juraj Chovan, Michal Potemra, Blažej Krasnovský, Jozef Leščinský či Pavol Hrabovecký. V roku 2021 sa šéfredaktorom časopisu Verbum stal Juraj Šúst, predseda Spoločenstva Ladislava Hanusa, ktoré časopis aj vydáva. Verbum svojím intelektuálno-kultúrnym charakterom prináša čitateľom priestor na reflexiu súčasných výziev v kontexte slovenskej i európskej kultúry. Vychádza štyrikrát ročne, v tlačenej i digitálnej forme.