Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

Mohol to byť príbeh, akých poznáme v dejinách ľudstva viacero. Skutočných i vymyslených. Z chudobného pastiera sa stane kráľ - mocný, múdry a dobrý. Mohlo to byť obyčajné rozprávanie o vzostupoch a pádoch, o láske, nenávisti a zrade, o vojnách i zabíjaní, o budovaní miest a zakladaní mocnárstva. Mohol byť, ale nie je, pretože v rozprávaní o neobyčajnom pastierovi, ktorý sa stal panovníkom neobyčajného kráľovstva, nie je najdôležitejší onen pastier ani kráľovstvo, ktoré rozšíril do nebývalých rozmerov, ale nevyspytateľné Božie cesty, ktorými Pán vodí svoj ľud. 

Začítajme sa do príbehu najväčšieho kráľa zjednoteného Izraela a pokúsme sa vnímať, ako Najvyšší prehováral k svojmu ľudu vtedy, ale ako prostredníctvom tejto drámy, napriek jej kolosálnosti a majestátnosti vo svojej podstate vlastne hlboko intímnej, prehovára aj k človeku dnešnej doby.

Štěpán Smolen si svojou prvou knihou Buď kde si získal množstvo čitateľov a priaznivcov. Svojími ďalšími publikáciami Cesta na Západ a Pominuté chvály sa ich „pokúša stratiť“.  ;)

Do Lisieux pútnické cesty nevedú – nejde sa tam cez pohoria a hlboké lesy, ale cez ľudskú každodennosť; neveľkolepými krajinami, ktoré človek neuznal za hodné preskúmania; krajinami všednými, o ktorých sa nepíšu knižky; krajinami prehliadanými, pripomínajúcimi dievčatá nikdy nevyzvané do tanca; krajinami podobnými tej, za ktorou putujem.

No veď vari je možné prísť k Terezke inak ako malou cestou?

Mohla to byť jedna z tých bežných pútí bez peňazí po Európe, na aké sa vydávajú kajúci bohoslovci po tom, čo v mladosti urazili domnelú sladkú sväticu. Mohla, keby na ceste do Francúzska neprekážal jeden podkrušnohorský statok a v ňom spomienka na Anežku – ženu, ktorá mávala mrkvou ako mečom a stínala hlavy nevercom. Z výpravy vpred duchovne dýchavičnou Európou sa tak stala aj výprava späť – do čias, keď najvýrečnejšia obrankyňa viery zmĺkla a zmizla.

Rastislav Puchala svojím zrelým debutom Archa zmluvy (2020) prekvapil a oslovil čitateľskú verejnosť natoľko, že v krátkom čase po prvom vydaní si vyžiadala druhé. Po debute pokračoval nemenej závažným románom Veža zo slonovej kosti (2021), v ktorom reflektuje málo známu a ešte menej prehodnotenú špecifickú skúsenosť života cirkvi a spoločnosti v minulom režime, ktorou rodina hlavného hrdinu a jej blízki príbuzní a priatelia prechádzajú. Puchala vo svojom najnovšom diele, v zbierke poviedok Priestupný rok, žánrovo vybočuje zo svojej doterajšej tvorby, keďže nejde o ucelený román, ale o súbor vzájomne nesúvisiacich poviedok a noviel, ktorých jediným spojivom je plynutie času v priebehu výnimočného roka.

Priaznivci tohto obľúbeného autora nájdu na stránkach knihy to, čím si ich získal v predchádzajúcich dielach: obsahovú hutnosť, štylistickú vycibrenosť a bohaté intelektuálne a duchovné podhubie, obohatené o mysteriózne prvky aj prekvapivú pointu. Ako celá doterajšia Puchalova tvorba, aj toto najnovšie dielo je silne inšpirované regiónom pod Tatrami, napriek tomu skúsenosti a myšlienkový svet autora i hrdinov diela sú prenosné ďaleko za hranice tohto regiónu. 

Federico má sedemnásť rokov a v srdci nosí otázky, na ktoré mu život doposiaľ nedal odpovede.

Školský rok sa skončil a leto i jeho mesto, oslnivé a záhadné Palermo, mu otvorili svoju náruč. Je práve uprostred príprav na prázdninový študijný pobyt v Oxforde, keď náhodou stretne dona Pina Puglisiho, svojho profesora náboženstva. Ten ho pozve do štvrte, kde pôsobí, aby mu pomohol pri práci s deťmi.

Keď Federico prekročí železničné priecestie oddeľujúce štvrť Brancaccio od ostatného mesta, ešte nevie, že v tej chvíli sa začína jeho nový, naozajstný život. Večer sa vráti domov bez bicykla, s natrhnutou perou a s pocitom, že odhalil úplne cudzí svet, ktorý sa ho však napriek tomu bytostne dotýka.

Ocitá sa v spleti uličiek, ktoré kontrolujú muži s čudnými prezývkami ako Lovec, Turek, Matka Príroda, a títo muži rešpektujú jediné prikázanie – to, ktoré im diktuje Cosa Nostra. Našiel tam však aj ulice, kde bývajú Francesco, Lucia, Maria, Dario, Serena a mnohí ďalší, ktorí sa nevzdali nádeje na lepší život.

„Tessa Afsharová v tomto dynamickom románe, ktorý som nedokázala pustiť z rúk, spája dobrodružstvo a príbeh lásky. Páčilo sa mi, ako na stránkach knihy oživila toľko historických postáv. Skrytého princa vrelo odporúčam!“- Francine Riversová, autorka New York Times bestsellerov

Keren, nadaná židovská pisárka, ktorá pracuje pre veľkého Daniela, si spolu s jeho synmi a ich priateľom Jeredom osvojuje cudzie jazyky aj umenie šermu. Po tragickej nehode, ktorá jej zmení život, sa ocitá ďaleko od domova, kde je poverená zvláštnou úlohou: z pastierika vychovať šľachtica. Keď sa náhodou dozvie pravdu o chlapcovom pôvode, pochopí, že ho musí ochrániť pred krvilačným kráľom.

Jered síce nedokáže Keren odpustiť, no napriek tomu sa vydáva na dlhú cestu cez hory, aby ju bezpečne priviedol domov. Keď zistí, kto je v skutočnosti Kereniným žiakom, potlačí v sebe zatrpknutosť a rozhodne sa svojej niekdajšej priateľke pomôcť zachrániť toho, ktorý jedného dňa vyslobodí jeho ľud z babylonského zajatia.

„Tessa Afsharová opäť ukázala, že vie, ako do biblického prostredia zasadiť príbeh plný dobrodružstva a napätia, ktorý osloví aj moderného čitateľa.“- Publishers Weekly

Tessa Afsharová je úspešnou autorkou historických románov s biblickými námetmi Klenot Nílu, Dcéra Ríma, Anjelský chlieb či Krajina mlčania. Pochádza z Iránu, ale po štúdiu v Anglicku sa natrvalo usadila v USA. Vyštudovala teológiu a po dvadsiatich rokoch služby v cirkevnom prostredí sa rozhodla naplno venovať písaniu.

Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie Quo Vadis.

Jeho kľúčový román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

Vo svojom najslávnejšom diele, ktoré sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú vernosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov. Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených. 

Nádej jednej matky od Francine Riversovej je prvou knihou historickej ságy Martino dedičstvo. Úspešná séria, ktorá očarila čitateľov na celom svete.

„Nádej jednej matky má všetky prvky kasového trháka.“ Denver Post

„Dojímavý román plný živých scén, na ktoré čitateľ len tak nezabudne.“ Booklist

Na prelome 19. a 20. storočia odchádza ohnivá Marta Schneiderová zo Švajčiarska za lepším životom. V snahe uskutočniť nádej svojej matky a vlastné sny putuje po rôznych miestach Európy a napokon až do Kanady, kde sa zoznamuje s príťažlivým Niclasom Waltertom.

Žiadna z jej doterajších skúseností ju nepripravila na obete, ktoré musí priniesť ako manželka a matka. Okolnosti zavedú mladú rodinu do Kalifornie, kde Marta túži svojim deťom zaistiť lepšiu budúcnosť. Život ju však naučil, že prežije iba najsilnejší. Jej drsná láska často naráža na nepochopenie, a to predovšetkým zo strany najstaršej dcéry Hildemary Rose, ktorá dychtí po matkinom uznaní.

Na pozadí dramatických udalostí druhej svetovej vojny sa Hildie zamiluje a založí si vlastnú rodinu. Nečakané tragické udalosti však prinútia matku a dcéru čeliť svojim chybám a sústavne sa prehlbujúcej priepasti, ktorá ich môže navždy rozdeliť.

Román Nádej jednej matky, ktorý pokrýva celú prvú polovicu 20. storočia, je prvým dielom pútavej a lyrickej rodinnej ságy o viere, snoch, sklamaní a hĺbke milosrdenstva a odpustenia v jednom z najpevnejších pút, aké v živote existuje – vo vzťahu matky a dcéry.

Margherita má štrnásť rokov a prechádza životným obdobím plným očakávaní, ale aj obáv: začína sa pre ňu prvý rok na lýceu. Cíti sa ako každý dospievajúci človek – ako povrazolezec kráčajúci po tenkej niti zavesenej vo vzduchu. Jedného dňa si na telefónnom záznamníku náhodou vypočuje nečakanú správu. Jej otec oznamuje, že už viac nepríde domov. Pod nohami sa jej náhle roztvorí priepasť a Margherita má pocit, že ju pred pádom nik nedokáže zachytiť.

Impulzívne sa preto rozhodne, povzbudená pradávnymi slovami Odysey, hľadať svojho otca na vlastnú päsť. Ocitá sa tak vo víre nečakaných a nebezpečných situácií, ktoré ukrývajú množstvo výziev, ale i odhalení. A hoci si to spočiatku neuvedomuje, práve prekonaním tejto bolestnej skúsenosti postupne dozrieva v ženu…

Leo je obyčajný šestnásťročný tínedžer, ktorý miluje futbal, gitaru a jazdenie na mopede. Svet vidí vo farbách. Biela je ticho, samota, prázdno… Za to červená úsvit, búrka, láska. A láska sa pre Lea rovná Beatrice – zelenooká červenovláska, ktorá študuje na rovnakej škole. Je jedným z mála dôvodov, prečo školu ako-tak zvláda. Inak je pre neho stratou času… totálna biela. Jeho letargiu a pohodlie naruší až suplujúci učiteľ, ktorý svoju prácu berie vážne. Vďaka nemu sa prvýkrát začína vážne zamýšľať nad tým, čo má v živote zmysel a ako nájsť a nasledovať svoje sny. Leovým snom je Beatrice, no všetky jeho nádeje sa zrútia vo chvíli, keď do jej života vstúpi choroba.

Dokáže Leo v náročnom období svojho dospievania objaviť cenu utrpenia a význam skutočného priateľstva? Nájde odpovede na otázky, pri ktorých dospelí strácajú reč a dokonca aj internetový vyhľadávač sa zafarbí na bielo?

Ona je v tom divokom banskom mestečku nová. On patrí medzi jeho najvplyvnejších obyvateľov. Ani jeden nechce mať s tým druhým nič spoločné. Spočiatku.

Rok 1875.

Keď Kathryn Walshová prichádza do Calvady, banského mestečka v pohorí Sierra Nevada, posledné, s čím počíta, je, že by sa mohla zamilovať. Z rozhodnutia bohatého otčima, ktorý ju vykázal z Bostonu, si prichádza prevziať dedičstvo po strýkovi, ktorého nikdy nestretla: zaniknutú redakciu lokálnych novín so sídlom na hlavnej ulici plnej nevestincov a salónov a zdanlivo bezcennú baňu. Pohnutá žalostnými životnými podmienkami miestnych baníkov a ich rodín sa rozhodne obnoviť vydávanie strýkových novín, čím si znepriatelí najvplyvnejších mužov Calvady. Kathryn má však v úmysle naďalej hovoriť – a publikovať –, čo sa jej páči, najmä keď vie, že má pravdu.

Matthias Beck, majiteľ miestneho salónu a hotela, má o novú dámu v meste veľký záujem. Na krásnej a prostorekej červenovláske si okamžite všimne rovnakú neústupnosť, akú mal C. T. Walsh, a vie, že ide o nebezpečnú vlastnosť. Kathryn síce pravdivo poukazuje na problémy Calvady, no jej poctivosť ju môže stáť život. Keď sa pekný hotelier začne v názoroch na problémy mesta čoraz častejšie ocitať na rovnakej strane ako zanovitá slečna Walshová, pochopí, že svoju neutíchajúcu túžbu po zmysle života uspokojí až vtedy, keď poslúchne volanie svojho srdca.

Mesto, v ktorom nikto nedbá na dodržiavanie zákonov a každému ide iba o peniaze, nakoniec zachráni láska, ktorá je nad zlato.

Už od sedmdesátých let dvacátého století se konzervativci bouří proti ideologii progresivismu. Během studené války byli součástí pravicových vlád a vypadalo to, že vítězí, ovšem humanitní inteligence na ně už tehdy pohlížela jako na odpudivý relikt minulosti. Brilantní filosof a publicista Roger Scruton byl za své názory začátkem devadesátých let dokonce vyštván z univerzity. Nepochodil ani u britské konzervativní strany a marně se ji snažil svými myšlenkami „nakazit“, což nepřekvapuje, neboť konzervativci podezírají politickou filosofii z doktrinářství. S paradoxem vyplývajícím ze snahy formulovat neideologické konzervativní myšlení se potýkal celý život.

Scrutonovo kacířství je inspirativní. Dekonstruovat levicovou věrouku je pro pravicové myslitele hračka, ale Scruton dokázal postoupit dál – měl totiž úžasný talent začít po každé demolici znovu stavět. Věděl nejen, co je nutné odmítnout, ale také co je třeba uchovat a s láskou rozvíjet.

Eseje v tomto výboru se zabývají naléhavými současnými tématy: ochranou přírody, estetikou urbanismu, významem národního státu, otázkou smrti a eutanazie, poblouzněním z virtuální reality, stejně jako obranou Západu před islámem. Na rozdíl od prací empiriků autor nepopírá hluboké potřeby člověka, jež zahrnují touhu po přesahu lidského života, což je jako když na špatně osvětleném schodišti narazíme na okénko do jiného, jasnějšího světa, do něhož sice patříme, ale nemůžeme tam vstoupit.

Předmluvu napsal Douglas Murray.