Babylonské zajatie sa môže prihodiť znovu a znovu. Vládcovia umierajú a nastupujú noví, režimy striedajú iné režimy. Môže sa zdať, že hovoríme o dobách dávno minulých. Novela Kráľovstvá zeme vás presvedčí, že mocnárstva prichádzajú a odchádzajú, zaťiaľ čo ľudia ostávajú rovnakí vtedy i dnes. 

Rozprávanie o krutom babylonskom, či akom to vlastne zajatí, je prekvapivo nostalgické a láskavé. Vonia jeseňou, rodinou a detstvom. Je plné nezlomnosti, nádeje, dôvery.

Rastislav Puchala je autorom viacerých prozaických diel, nositeľom literálnych ocenení a Ceny Fra Angelica za slovesné umenie.

Jemma sa vždy pokladala za úplne obyčajnú… až do chvíle, keď musí čeliť mimoriadnym okolnostiam.

Keď unesú jej matku, slávnu hlavnú pisárku perzského kráľa, Jemma a jej sestra musia nepozorovane vniknúť na nepriateľské územie, aby ju zachránili. Dostať sa na územie protivníka je však ľahšie než vrátiť sa z neho. Útek cez nebezpečné horské priesmyky prežijú len vďaka schopnostiam muža, ktorého vyslobodili z väzenia: tajomného princa menom Ašer.

Ašer nie je tým, za koho ho svet považuje. Hoci mu v žilách koluje kráľovská krv, z chudoby sa musel vydriapať vlastnými silami a dosiahol nevídaný úspech. Stane sa z neho zbrojár, vyrába zbrane, ktoré patria k najlepším na Východe, a v živote má jediný cieľ: zničiť svojho otca. Po úteku z väzenia si uvedomí, že ho Jemma neodolateľne priťahuje, netuší však, že aj ona ukrýva pred svetom tajomstvo.

Jemma musí Ašera presvedčiť, aby sa v záujme vyššieho cieľa, v ktorý však Ašer veľmi neverí, vzdal všetkého, čo dosiahol. Osud Perzskej ríše – a možno aj židovského ľudu – visí na vlásku a na presvedčivosti jednej obyčajnej ženy.

„Na stránkach tohto románu ožíva dávny svet Perzskej ríše… Afsharová opäť ponúka veľmi dojímavé čítanie.“ – Historical Novel Society

Henrykovi Sienkiewiczovi udelili v roku 1905 Nobelovu cenu za literatúru, na čom malo zásadný podiel práve napísanie Quo Vadis.

Jeho kľúčový román vychádza v novom slovenskom preklade a s doslovom, ktorý sa venuje historickým reáliám Ríma počas panovania cisára Nera.

Vo svojom najslávnejšom diele, ktoré sa odohráva na pozadí vlády cisára Nera, opisuje Sienkiewicz ľúbostný príbeh rímskeho patricija a vojaka Vinicia a kresťanky Lýgie. Mladík sa uchádza o priazeň mladej barbarky, nie práve šikovne a nie práve vhodne, následkom čoho sa Lýgia ocitá na dvore pološialeného Nera. Obaja musia prekonať veľa prekážok, aby sa napokon znova našli a Vinicius musí neraz riskovať všetko, aby zachránil ženu, ktorá ho zmenila a ktorú nadovšetko miluje. Román sa stal zanedlho po svojom prvom vydaní bestsellerom a jeho popularita pretrvala do dnešných dní. Kritika vyzdvihovala okrem nepopierateľne strhujúceho príbehu aj historickú vernosť, s akou opísal cézarov dekandentný dvor, bežný život Rimanov, začiatky kresťanskej cirkvi i prenasledovanie jej príslušníkov. Okrem Vinicia, Lýgie, apoštola Pavla, Petra, arbitra elegancie Petronia či Nera sa v ňom môžeme stretnúť s pestrým panoptikom vedľajších postáv, či už reálnych alebo vymyslených. 

Leo je obyčajný šestnásťročný tínedžer, ktorý miluje futbal, gitaru a jazdenie na mopede. Svet vidí vo farbách. Biela je ticho, samota, prázdno… Za to červená úsvit, búrka, láska. A láska sa pre Lea rovná Beatrice – zelenooká červenovláska, ktorá študuje na rovnakej škole. Je jedným z mála dôvodov, prečo školu ako-tak zvláda. Inak je pre neho stratou času… totálna biela. Jeho letargiu a pohodlie naruší až suplujúci učiteľ, ktorý svoju prácu berie vážne. Vďaka nemu sa prvýkrát začína vážne zamýšľať nad tým, čo má v živote zmysel a ako nájsť a nasledovať svoje sny. Leovým snom je Beatrice, no všetky jeho nádeje sa zrútia vo chvíli, keď do jej života vstúpi choroba.

Dokáže Leo v náročnom období svojho dospievania objaviť cenu utrpenia a význam skutočného priateľstva? Nájde odpovede na otázky, pri ktorých dospelí strácajú reč a dokonca aj internetový vyhľadávač sa zafarbí na bielo?

Margherita má štrnásť rokov a prechádza životným obdobím plným očakávaní, ale aj obáv: začína sa pre ňu prvý rok na lýceu. Cíti sa ako každý dospievajúci človek – ako povrazolezec kráčajúci po tenkej niti zavesenej vo vzduchu. Jedného dňa si na telefónnom záznamníku náhodou vypočuje nečakanú správu. Jej otec oznamuje, že už viac nepríde domov. Pod nohami sa jej náhle roztvorí priepasť a Margherita má pocit, že ju pred pádom nik nedokáže zachytiť.

Impulzívne sa preto rozhodne, povzbudená pradávnymi slovami Odysey, hľadať svojho otca na vlastnú päsť. Ocitá sa tak vo víre nečakaných a nebezpečných situácií, ktoré ukrývajú množstvo výziev, ale i odhalení. A hoci si to spočiatku neuvedomuje, práve prekonaním tejto bolestnej skúsenosti postupne dozrieva v ženu…

Ona je v tom divokom banskom mestečku nová. On patrí medzi jeho najvplyvnejších obyvateľov. Ani jeden nechce mať s tým druhým nič spoločné. Spočiatku.

Rok 1875.

Keď Kathryn Walshová prichádza do Calvady, banského mestečka v pohorí Sierra Nevada, posledné, s čím počíta, je, že by sa mohla zamilovať. Z rozhodnutia bohatého otčima, ktorý ju vykázal z Bostonu, si prichádza prevziať dedičstvo po strýkovi, ktorého nikdy nestretla: zaniknutú redakciu lokálnych novín so sídlom na hlavnej ulici plnej nevestincov a salónov a zdanlivo bezcennú baňu. Pohnutá žalostnými životnými podmienkami miestnych baníkov a ich rodín sa rozhodne obnoviť vydávanie strýkových novín, čím si znepriatelí najvplyvnejších mužov Calvady. Kathryn má však v úmysle naďalej hovoriť – a publikovať –, čo sa jej páči, najmä keď vie, že má pravdu.

Matthias Beck, majiteľ miestneho salónu a hotela, má o novú dámu v meste veľký záujem. Na krásnej a prostorekej červenovláske si okamžite všimne rovnakú neústupnosť, akú mal C. T. Walsh, a vie, že ide o nebezpečnú vlastnosť. Kathryn síce pravdivo poukazuje na problémy Calvady, no jej poctivosť ju môže stáť život. Keď sa pekný hotelier začne v názoroch na problémy mesta čoraz častejšie ocitať na rovnakej strane ako zanovitá slečna Walshová, pochopí, že svoju neutíchajúcu túžbu po zmysle života uspokojí až vtedy, keď poslúchne volanie svojho srdca.

Mesto, v ktorom nikto nedbá na dodržiavanie zákonov a každému ide iba o peniaze, nakoniec zachráni láska, ktorá je nad zlato.

Titul Ľadová legenda od Juraja Vojtáša prináša ďalšie skvelé dobrodružstvo zo sveta Odvážneho srdca!

Vynikajúca kniha na zblíženie rodičov s deťmi.

Willov otec Marbog a pestún Brion sú ešte len mladí chlapci, žijúci v starobylom hrade severskej divočiny. Brion sa snaží získať uznanie otca, no Adair je stále na cestách a uzmieruje rozhádané kniežatá Západného kráľovstva. Ich pokojný život je ohrozený záhadným dravcom, útočiacim na sobie stáda.

Podarí sa chlapcom tajomnú šelmu vypátrať a premôcť skôr, ako uloví posledného soba a zaútočí na hrad? Je dravá šelma tou najväčšou hrozbou, alebo je v srdciach chlapcov ukryté dedičstvo, ktoré môže ohroziť celú Risniu?

Ľadová legenda je prvá kniha zo série Hrdinovia Západného kráľovstva. 

Po zotavení z autonehody, ktorá ju dočasne pripútala na lôžko, sa Pollyanna s radosťou vydáva do Bostonu povzbudiť nových priateľov svojou „hrou na radosť“ a potom spolu s tetou Polly a doktorom Chiltonom cestuje do Európy.

Postupne sa z nej stáva rozvážna mladá dáma, ktorá nikdy nestráca svoju charakteristickú iskru optimizmu. A tú bude veru potrebovať, pretože dospievanie so sebou prináša aj starosti. Keď jej tetu postihne tragédia a obe sa ocitnú v zložitej situácii, naša obľúbená hrdinka bude potrebovať mimoriadnu silu, aby to všetko zvládla s úsmevom na tvári. Pollyanna je však našťastie vskutku mimoriadna mladá dáma.

Román Francine Riversovej Sen jednej dcéry je druhým dielom pútavej a lyrickej rodinnej ságy Martino dedičstvo.

Dramatické pokračovanie série Martino dedičstvo sa sústreďuje na Martinu vnučku Carolyn, ktorá dospieva v turbulentných 60. rokoch 20. storočia a snaží sa zorientovať v napätých rodinných vzťahoch.

Na vysokej škole okúsi slobodu, ale otrasená osobnou tragédiou sa ponára do opojnej undergroundovej kultúry San Francisca. Keď sa z nej znova vynorí, ešte bezradnejšia ako predtým, zdráhavo hľadá pomoc v rodine a u svojej dcéry May Flower Dawn.

Keď si Dawn vypestuje pevnejšie puto s babičkou než s vlastnou matkou, na povrch vyplávajú staré konflikty. Dawn sa chce vyhnúť chybám svojich predkov a zaumieni si, že sa stane mostom, ktorý ženy v rodine prepojí, nie múrom, ktorý by ich navždy rozdelil.

Sen jednej dcéry je dojímavou bodkou za nezabudnuteľnou ságou o nevyslovených bolestiach, ktoré rozožierajú rodinné vzťahy, o obetách, ktoré matky prinášajú kvôli svojim dcéram, a o sile bezpodmienečnej lásky.

Nádej jednej matky je prvou knihou historickej rodinnej ságy.

„Dojímavý, rozkošatený príbeh, ktorý prečítate na jeden dych.“ – Publishers Weekly

„Pútavá rodinná sága, ktorá vás chytí za srdce.“ – Romantic Times

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu.

Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka.

Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili jeho životné cesty, alebo sa mu iba zazdali v ťaživých psychotických stavoch, a teraz ho vyzývajú na prehodnotenie jeho doterajšieho pohľadu na túto tému, ale aj na celý vlastný život a nastoľujú otázky viny a trestu, vyššej spravodlivosti a schopnosti človeka pochopiť zmysel toho všetkého v širokom kontexte presahujúcom jeho vlastnú životnú skúsenosť.

Neuveriteľný príbeh nórskeho dievčatka, ktoré sa v predvianočnom ruchu stratí mame v obchodnom dome.

Dievčatko Elisabet sa prekvapivo ocitá medzi tými, ktorí putujú späť v čase do roku „nula“, aby boli v Betleheme pri narodení Jezuliatka. Ako ubúdajú storočia, pútnikov pribúda a sú medzi nimi nielen pastieri a postavy z dejín vianočného príbehu, ale aj ovce a anjeli. Elisabet so sprievodom sa však nepohybuje iba v čase, putuje zároveň v priestore – z Nórska na juh a spoznáva nové krajiny a útržky z ich histórie.

Kniha vychádza so skvelými ilustráciami – maľbami Vladimíra Kráľa.

Už delší dobu to vypadá, že se na Západě hroutí snášenlivá společnost humánních civilizačních zásad, které jí dosud zajišťovaly soudržnost a rozvoj. Média podléhají cenzuře politické ideologie „sociální spravedlnosti” a univerzity indoktrinují mládež revoluční vizí nové společnosti.

„Všechno, co jsme pokládali za rozumné a dané”, píše Murray, „se nyní nachází pod palbou nenávistné kritiky”. Máme-li i tentokrát zvítězit nad fašismem a komunismem, musíme demaskovat vnitřního nepřítele. Není to snadné, pseudoprogresivistické hnutí „uvědomělých (woke)” bojůvek používá proměnlivý jazyk utopické „absolutní rovnosti rasových a sexuálních menšin” a svou novořečí dokáže posluchače často zmást. V útoku na západní civilizaci zneužívá americký komplex z otrokářství („Na černošských životech záleží!”) a obviněním z rasismu útočí na liberální politickou tradici, západní filosofii, literaturu, umění a dokonce i exaktní vědy jako na pozůstatky rasistické imperialistické politiky „bílých mrtvých mužů”, kterou je nutno od základu vyvrátit a vybudovat novou, spravedlivou, multikulturní a beztřídní společnost.

Murray dramaticky líčí, jak ideologie anti-rasismu pronikla do myšlení západní elity, jak ovlivňuje chod škol a institucí, pracovní zákony i veřejnou debatu. Padají sochy zakladatelů americké svobody a hrdinů občanské války. Absurdní obvinění bílé rasy z vrozeného nevyléčitelného rasismu ohrožuje legitimitu a soudržnost multietnického národa. Murray volá do boje: nedejme se zastrašit a pádně odpovězme na pomlouvání civilizace, jež dala světu katedrály a univerzity, úžasné umění, vědu, techniku a také lékařství a vyprostila z bídy dvě miliardy lidí! Pouze na Západě byla umožněna politická a individuální svoboda. V zájmu jejího udržení je třeba se vzepřít jejím totalitním likvidátorům – je třeba je porazit.