Román napísaný na základe skutočných udalostí sa odohráva v rokoch 1860 až 1944 v Poluvsí, ktoré je dnes časťou Rajeckých Teplíc. Rozpráva príbeh rodiny naprieč generáciami tak, ako sa skutočne stal: bez prikrášlenia, bez zjemnenia, s drsnosťou dedinského prostredia, ale aj s vľúdnosťou obyčajného človeka. Život bol voči hlavným protagonistom neraz neúprosný, no napriek tomu nás silným príbehom sprevádza odpustenie, odvaha a pokora.

Autorka Júlia Marcinová sa profesionálne venuje etnológii a tradičnému odievaniu. Táto výnimočná kniha s výnimočným príbehom mapuje históriu jej rodiny. V románe vystupujú osoby, ktoré svoj život v obci Poluvsie - Rajecké Teplice naozaj prežili a viacerí ho žijú doteraz.

„Júlia vypátrala a spísala príbehy ľudí zo svojej – blízkej či vzdialenejšej – rodiny. Sú to však aj príbehy iných rodín – našich rodín. Obraz toho, ako sa v danej dobe žilo, a pre mňa osobne ďalší dôkaz toho, že sa nám – aj ľuďom okolo nás – žije tak, aké máme vzťahy. A práve poznanie našej minulosti nám dáva možnosť žiť lepšie – pochopiť našich predkov, ktorých sme ešte stihli spoznať, pochopiť dôvody, prečo sa správali tak, ako sa správali, čo ich tešilo a čo kvárilo, aj keď to možno nikdy nepriznali. Román búra aj akési tiché tabu – bez zábran a falošného prikrášľovania ukazuje, aký ťažký život si navzájom vieme pripraviť, a to len preto, lebo sa staráme do toho, ako majú žiť iní. A že tvrdšie ako chlapská päsť je zatvrdnuté srdce. Staré príbehy by nemali byť zabudnuté, lebo nám pomáhajú byť lepšími. Keď im to dovolíme.“ – Veronika Homolová Tóthová

Margherita má štrnásť rokov a prechádza životným obdobím plným očakávaní, ale aj obáv: začína sa pre ňu prvý rok na lýceu. Cíti sa ako každý dospievajúci človek – ako povrazolezec kráčajúci po tenkej niti zavesenej vo vzduchu. Jedného dňa si na telefónnom záznamníku náhodou vypočuje nečakanú správu. Jej otec oznamuje, že už viac nepríde domov. Pod nohami sa jej náhle roztvorí priepasť a Margherita má pocit, že ju pred pádom nik nedokáže zachytiť.

Impulzívne sa preto rozhodne, povzbudená pradávnymi slovami Odysey, hľadať svojho otca na vlastnú päsť. Ocitá sa tak vo víre nečakaných a nebezpečných situácií, ktoré ukrývajú množstvo výziev, ale i odhalení. A hoci si to spočiatku neuvedomuje, práve prekonaním tejto bolestnej skúsenosti postupne dozrieva v ženu…

Leo je obyčajný šestnásťročný tínedžer, ktorý miluje futbal, gitaru a jazdenie na mopede. Svet vidí vo farbách. Biela je ticho, samota, prázdno… Za to červená úsvit, búrka, láska. A láska sa pre Lea rovná Beatrice – zelenooká červenovláska, ktorá študuje na rovnakej škole. Je jedným z mála dôvodov, prečo školu ako-tak zvláda. Inak je pre neho stratou času… totálna biela. Jeho letargiu a pohodlie naruší až suplujúci učiteľ, ktorý svoju prácu berie vážne. Vďaka nemu sa prvýkrát začína vážne zamýšľať nad tým, čo má v živote zmysel a ako nájsť a nasledovať svoje sny. Leovým snom je Beatrice, no všetky jeho nádeje sa zrútia vo chvíli, keď do jej života vstúpi choroba.

Dokáže Leo v náročnom období svojho dospievania objaviť cenu utrpenia a význam skutočného priateľstva? Nájde odpovede na otázky, pri ktorých dospelí strácajú reč a dokonca aj internetový vyhľadávač sa zafarbí na bielo?

Ona je v tom divokom banskom mestečku nová. On patrí medzi jeho najvplyvnejších obyvateľov. Ani jeden nechce mať s tým druhým nič spoločné. Spočiatku.

Rok 1875.

Keď Kathryn Walshová prichádza do Calvady, banského mestečka v pohorí Sierra Nevada, posledné, s čím počíta, je, že by sa mohla zamilovať. Z rozhodnutia bohatého otčima, ktorý ju vykázal z Bostonu, si prichádza prevziať dedičstvo po strýkovi, ktorého nikdy nestretla: zaniknutú redakciu lokálnych novín so sídlom na hlavnej ulici plnej nevestincov a salónov a zdanlivo bezcennú baňu. Pohnutá žalostnými životnými podmienkami miestnych baníkov a ich rodín sa rozhodne obnoviť vydávanie strýkových novín, čím si znepriatelí najvplyvnejších mužov Calvady. Kathryn má však v úmysle naďalej hovoriť – a publikovať –, čo sa jej páči, najmä keď vie, že má pravdu.

Matthias Beck, majiteľ miestneho salónu a hotela, má o novú dámu v meste veľký záujem. Na krásnej a prostorekej červenovláske si okamžite všimne rovnakú neústupnosť, akú mal C. T. Walsh, a vie, že ide o nebezpečnú vlastnosť. Kathryn síce pravdivo poukazuje na problémy Calvady, no jej poctivosť ju môže stáť život. Keď sa pekný hotelier začne v názoroch na problémy mesta čoraz častejšie ocitať na rovnakej strane ako zanovitá slečna Walshová, pochopí, že svoju neutíchajúcu túžbu po zmysle života uspokojí až vtedy, keď poslúchne volanie svojho srdca.

Mesto, v ktorom nikto nedbá na dodržiavanie zákonov a každému ide iba o peniaze, nakoniec zachráni láska, ktorá je nad zlato.

Neuveriteľný príbeh nórskeho dievčatka, ktoré sa v predvianočnom ruchu stratí mame v obchodnom dome.

Dievčatko Elisabet sa prekvapivo ocitá medzi tými, ktorí putujú späť v čase do roku „nula“, aby boli v Betleheme pri narodení Jezuliatka. Ako ubúdajú storočia, pútnikov pribúda a sú medzi nimi nielen pastieri a postavy z dejín vianočného príbehu, ale aj ovce a anjeli. Elisabet so sprievodom sa však nepohybuje iba v čase, putuje zároveň v priestore – z Nórska na juh a spoznáva nové krajiny a útržky z ich histórie.

Kniha vychádza so skvelými ilustráciami – maľbami Vladimíra Kráľa.

Titul Ľadová legenda od Juraja Vojtáša prináša ďalšie skvelé dobrodružstvo zo sveta Odvážneho srdca!

Vynikajúca kniha na zblíženie rodičov s deťmi.

Willov otec Marbog a pestún Brion sú ešte len mladí chlapci, žijúci v starobylom hrade severskej divočiny. Brion sa snaží získať uznanie otca, no Adair je stále na cestách a uzmieruje rozhádané kniežatá Západného kráľovstva. Ich pokojný život je ohrozený záhadným dravcom, útočiacim na sobie stáda.

Podarí sa chlapcom tajomnú šelmu vypátrať a premôcť skôr, ako uloví posledného soba a zaútočí na hrad? Je dravá šelma tou najväčšou hrozbou, alebo je v srdciach chlapcov ukryté dedičstvo, ktoré môže ohroziť celú Risniu?

Ľadová legenda je prvá kniha zo série Hrdinovia Západného kráľovstva. 

Už delší dobu to vypadá, že se na Západě hroutí snášenlivá společnost humánních civilizačních zásad, které jí dosud zajišťovaly soudržnost a rozvoj. Média podléhají cenzuře politické ideologie „sociální spravedlnosti” a univerzity indoktrinují mládež revoluční vizí nové společnosti.

„Všechno, co jsme pokládali za rozumné a dané”, píše Murray, „se nyní nachází pod palbou nenávistné kritiky”. Máme-li i tentokrát zvítězit nad fašismem a komunismem, musíme demaskovat vnitřního nepřítele. Není to snadné, pseudoprogresivistické hnutí „uvědomělých (woke)” bojůvek používá proměnlivý jazyk utopické „absolutní rovnosti rasových a sexuálních menšin” a svou novořečí dokáže posluchače často zmást. V útoku na západní civilizaci zneužívá americký komplex z otrokářství („Na černošských životech záleží!”) a obviněním z rasismu útočí na liberální politickou tradici, západní filosofii, literaturu, umění a dokonce i exaktní vědy jako na pozůstatky rasistické imperialistické politiky „bílých mrtvých mužů”, kterou je nutno od základu vyvrátit a vybudovat novou, spravedlivou, multikulturní a beztřídní společnost.

Murray dramaticky líčí, jak ideologie anti-rasismu pronikla do myšlení západní elity, jak ovlivňuje chod škol a institucí, pracovní zákony i veřejnou debatu. Padají sochy zakladatelů americké svobody a hrdinů občanské války. Absurdní obvinění bílé rasy z vrozeného nevyléčitelného rasismu ohrožuje legitimitu a soudržnost multietnického národa. Murray volá do boje: nedejme se zastrašit a pádně odpovězme na pomlouvání civilizace, jež dala světu katedrály a univerzity, úžasné umění, vědu, techniku a také lékařství a vyprostila z bídy dvě miliardy lidí! Pouze na Západě byla umožněna politická a individuální svoboda. V zájmu jejího udržení je třeba se vzepřít jejím totalitním likvidátorům – je třeba je porazit.

Román Francine Riversovej Sen jednej dcéry je druhým dielom pútavej a lyrickej rodinnej ságy Martino dedičstvo.

Dramatické pokračovanie série Martino dedičstvo sa sústreďuje na Martinu vnučku Carolyn, ktorá dospieva v turbulentných 60. rokoch 20. storočia a snaží sa zorientovať v napätých rodinných vzťahoch.

Na vysokej škole okúsi slobodu, ale otrasená osobnou tragédiou sa ponára do opojnej undergroundovej kultúry San Francisca. Keď sa z nej znova vynorí, ešte bezradnejšia ako predtým, zdráhavo hľadá pomoc v rodine a u svojej dcéry May Flower Dawn.

Keď si Dawn vypestuje pevnejšie puto s babičkou než s vlastnou matkou, na povrch vyplávajú staré konflikty. Dawn sa chce vyhnúť chybám svojich predkov a zaumieni si, že sa stane mostom, ktorý ženy v rodine prepojí, nie múrom, ktorý by ich navždy rozdelil.

Sen jednej dcéry je dojímavou bodkou za nezabudnuteľnou ságou o nevyslovených bolestiach, ktoré rozožierajú rodinné vzťahy, o obetách, ktoré matky prinášajú kvôli svojim dcéram, a o sile bezpodmienečnej lásky.

Nádej jednej matky je prvou knihou historickej rodinnej ságy.

„Dojímavý, rozkošatený príbeh, ktorý prečítate na jeden dych.“ – Publishers Weekly

„Pútavá rodinná sága, ktorá vás chytí za srdce.“ – Romantic Times

Poľsko, 1944. Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.

Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.

Tento príbeh je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným.

Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.

Nekonvenčný autobiografický román vyrozprávaný nezabudnuteľným a vtipným hlasom mladého iránskeho utečenca.

Pôsobivo navrstvený príbeh si kladie otázky o pravde: Kto ju vlastní? Kto ju hovorí? Kto jej verí? Chlapec menom Chusrau (ktorého všetci volajú Daniel) stojí na hodinách angličtiny na druhom stupni základnej školy v Oklahome a rozpráva príbeh. Svoj príbeh. Nikto mu však neverí ani slovo. Pre spolužiakov je iba chalanom s tmavou pleťou, chlpatými rukami a veľkým zadkom, ktorý si do školy nosí divne páchnucu desiatu, vymýšľa si príbehy, aby bol zaujímavý, a až priveľa rozpráva o hovienkach. Chusrauove príbehy, ktoré siahajú do blízkej i vzdialenej minulosti, sú krásne a desivé zároveň. Opisujú to, ako s matkou a sestrou utiekli uprostred noci z Iránu, a zahŕňajú rodinné historky odohrávajúce sa v Isfaháne, meste, ktoré vonia po jazmíne, a v palácoch kráľov z dávnych legiend.

Dejová línia preskakuje medzi jazdami školským autobusom, kde sa bojuje kancelárskymi spinkami a požutými papierovými guľôčkami, a hrdinami a hrdinkami Chusrauovej rodiny, ktorí jedli cukrovinky, po ktorých im bolo do plaču, a dotýkali sa kobercov s votkanými drahokamami. Autor je ako Šeherezáda – v nepriateľsky naladenej triede rozpráva príbeh o Chusrauovi, ktorý sa pokúša zachrániť si život a uplatniť si svoje právo na pravdu. A je to pravdivý príbeh. Danielov príbeh.

Nedeľa radosti je pravdepodobne najintímnejším textom zo všetkých doterajších próz Rastislava Puchalu.

Na relatívne subtílnom príbehu, ktorého veľká časť sa odohráva v psychiatrickej klinike niekde v nemenovanom slovenskom meste, sa vysporadúva s témou utrpenia, jeho zmyslu a jeho miesta v živote človeka.

Hlavný hrdina sa postupne stretáva so skutočnými, ale aj fantazmagorickými postavami, ktoré skrížili jeho životné cesty, alebo sa mu iba zazdali v ťaživých psychotických stavoch, a teraz ho vyzývajú na prehodnotenie jeho doterajšieho pohľadu na túto tému, ale aj na celý vlastný život a nastoľujú otázky viny a trestu, vyššej spravodlivosti a schopnosti človeka pochopiť zmysel toho všetkého v širokom kontexte presahujúcom jeho vlastnú životnú skúsenosť.

Aj hrdina má svoje okovy. Niektoré zo sveta, iné od ľudí, ba aj tie vychádzajúce zo samého vnútra človeka. Kým zlo sa šíri po krajine a pripravuje sa na posledný úder, Pustovník zvádza vnútorný boj, pre ktorý stráca všetko, za čo posledné roky bojoval: priateľov, istoty, vyznačenie a zmysel života.

Vo štvrtej, poslednej knihe o Pustovníkovi s názvom Slzy rytiera sa dobro a zlo stretnú tvárou v tvár. Spozná muž s leopardom, aká je jeho úloha v boji so zlom, alebo ostane posledný boj na pleciach niekoho iného?