Poľsko, 1944. Vlak spomalil a nakoniec sa s ohlušujúcim škrípaním bŕzd zastavil. Nedá sa opísať, aká strašná bola naša cesta, ale v tomto vagóne nik nezahynul. Na jej konci všetkých 84 ľudí nervózne čakalo, kedy sa otvoria dvere.

Šestnásťročné židovské dievča cestovalo vo vlaku spolu so svojou rodinou do neznáma. Netušili, že na nástupišti v Auschwitzi spolu strávia posledné spoločné chvíle. Matku a malých bratov poslali rovno na smrť, otca pridelili k Sonderkommandu a niekoľko mesiacov vyťahoval z plynových komôr mŕtve telá väzňov predtým, ako ho popravili. Sára prežila.

Tento príbeh je výpoveďou Sary Leibovitsovej o skutočných udalostiach, neuveriteľnej bolesti a útrapách, ktoré prežila počas svojho pobytu v tábore smrti. Napriek tomu bola po celý čas verná rodinným hodnotám – odvahe, viere a láskavosti k ostatným.

Príbeh napísala jej dcéra Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch odhaľuje zdedenú traumu druhej generácie a uzatvára tým príbeh človeka, ktorý prežil holokaust.

Nekonvenčný autobiografický román vyrozprávaný nezabudnuteľným a vtipným hlasom mladého iránskeho utečenca.

Pôsobivo navrstvený príbeh si kladie otázky o pravde: Kto ju vlastní? Kto ju hovorí? Kto jej verí? Chlapec menom Chusrau (ktorého všetci volajú Daniel) stojí na hodinách angličtiny na druhom stupni základnej školy v Oklahome a rozpráva príbeh. Svoj príbeh. Nikto mu však neverí ani slovo. Pre spolužiakov je iba chalanom s tmavou pleťou, chlpatými rukami a veľkým zadkom, ktorý si do školy nosí divne páchnucu desiatu, vymýšľa si príbehy, aby bol zaujímavý, a až priveľa rozpráva o hovienkach. Chusrauove príbehy, ktoré siahajú do blízkej i vzdialenej minulosti, sú krásne a desivé zároveň. Opisujú to, ako s matkou a sestrou utiekli uprostred noci z Iránu, a zahŕňajú rodinné historky odohrávajúce sa v Isfaháne, meste, ktoré vonia po jazmíne, a v palácoch kráľov z dávnych legiend.

Dejová línia preskakuje medzi jazdami školským autobusom, kde sa bojuje kancelárskymi spinkami a požutými papierovými guľôčkami, a hrdinami a hrdinkami Chusrauovej rodiny, ktorí jedli cukrovinky, po ktorých im bolo do plaču, a dotýkali sa kobercov s votkanými drahokamami. Autor je ako Šeherezáda – v nepriateľsky naladenej triede rozpráva príbeh o Chusrauovi, ktorý sa pokúša zachrániť si život a uplatniť si svoje právo na pravdu. A je to pravdivý príbeh. Danielov príbeh.

V týchto hlboko osobných memoároch sa Hadley Vlahosová, vášnivá obhajkyňa terminálnej starostlivosti, chce s nami podeliť o dojímavé príbehy z posledných momentov života jej pacientov, príbehy o radosti, múdrosti a vykúpení.

Hovoriť o smrti a umieraní sa v slušnej spoločnosti pokladá za tabu, dokonca aj v oblasti zdravotníctva. Naše predstavy o umieraní sú nanajvýš nejasné. Budú nám pred očami prebleskovať scény zo života? Ovládne naše spomienky ľútosť? Objaví sa na konci tunela jasné svetlo? Pre väčšinu ľudí bude umieranie skôr pomalý proces, ktorý môže uľahčiť príprava, dobrá nálada a trocha viery. O zmenu postojov k paliatívnej starostlivosti sa usiluje hospicová sestra Hadley Vlahosová, ktorá v knihe dokazuje, že starostlivosť na konci života nás môže veľa naučiť nielen o tom, ako zomierame, ale aj o tom, ako treba žiť.

V knihe Na rozhraní autorka rozpráva o najhlbších zážitkoch s ľuďmi, o ktorých sa starala – so ženou, ktorá nikdy nepochybovala o svojej viere, až kým sa nedostala na prah smrti, o staršom mužovi, ktorému sa zjavila jeho mŕtva dcéra, až po mladú pacientku, ľutujúcu, že strávila veľkú časť svojho krátkeho života v obavách, čo si o nej myslia iní – pričom sa s ňou podelila s vlastným fascinujúcim príbehom.

Tieto dojímavé memoáre, napísané s hlbokým pochopením, pokorou a rešpektom, ukazujú, že starostlivosť o druhých nám môže zmeniť život. Zároveň poskytuje múdrosť a útechu ľuďom, čo sa vyrovnávajú so stratou, a ponúka im inšpiráciu, ako žiť ďalej.

V tretej knihe Pustovníka, s názvom Slzy matky, zažijú hlavní hrdinovia, aké je to byť si navzájom blízki a predsa vzdialení a že bojovať za život a proti smrti je to isté. Autorom je Vladimír Štefanič.

Perly nie sú pre ľudí. Muž s leopardom tie slová už počul. Nie raz. A bude ich počuť znova. Kým na niektoré otázky bude hľadať odpovede, iné sa zodpovedajú samy. Pochybnosti a výčitky ho však tentoraz zasiahnu v samom strede jeho srdca.

Pustovník: Slzy zeme je druhým dielom knižnej série "Pustovník" od katolíckeho kňaza Vladimíra Štefaniča.

V druhej časti príbehu o obľúbenom mužovi s leopardom pokračuje. Hlavné postavy odkrývajú tajomstvá, ktoré mali ostať zabudnuté, a hľadajú tých, ktorí sa nikdy nemali stratiť. Zlo síce zutekalo, len aby sa nemuselo postaviť Pustovníkovi a jeho spoločníkom tvárou v tvár, zanechalo však za sebou tiene: v húštine, na nebi a v človeku. Zápas dobra a zla sa nekončí.

Kniha Pustovník: Slzy zeme nám neustále pripomína, že bez vytrvalosti a trpezlivosti sa v živote človeka nedá vyhrať žiaden boj. Ani ten, ktorý je od večnosti a potrvá až na večnosť.