Sara sa narodila v roku 1928 vo Veľkých Komjaticiach v Českej republike. Keď bola ešte dieťa, tento región bol pripojený k Maďarsku a dnes je súčasťou Ukrajiny. Sara je najstaršou dcérou zo šiestich detí v rodine Herškovcov. Po vpáde nemeckej armády do jej dediny v marci 1944, keď mala takmer 16 rokov, Sáru spolu s rodičmi a piatimi bratmi odviedli do geta Munkács a o niekoľko týždňov neskôr ich vlakom previezli do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Sárinu matku a piatich bratov odviezli priamo do plynových komôr. Odlúčená od svojej rodiny bola Sara poslaná na prácu do tábora. Na ruke mala vyrazené číslo A-7807. Jej otec bol odvedený na prácu ako sonderkomando do Auschwitz-Birkenau a ona sa s ním niekoľkokrát stretla za štyrmi plotmi z ostnatého drôtu. O niekoľko mesiacov neskôr jej otca popravili spolu s 300 mužmi Sonderkommanda. Sara zostala v Auschwitzi deväť mesiacov, až do dňa jeho oslobodenia, keď vážila iba 28 kg. Bola jediná zo svojej rodiny, ktorá tábor prežila. V roku 1947 emigrovala s manželom a dvojročnou dcérou Daliou do Izraela, neskôr sa im narodili ďalšie dve dcéry - Dorit a Eti. Sáriným životným poslaním je vyrozprávať príbeh o tom, čo sa jej stalo v Osvienčime. V priebehu rokov sa z nej stala "žena svedectva" a o svojom príbehu holokaustu absolvovala mnoho prednášok, pričom vždy opakovala slová: "Prežila som, aby som o tom rozprávala."

Najmladšia dcéra Sary Leibovitsovej sa narodila v roku 1963 v Bnei Brak. Je matkou šiestich detí, spisovateľkou, novinárkou a dramatičkou. Je bakalárkou geografie a magisterkou hebrejskej literatúry. V minulosti bola turistickou sprievodkyňou a neskôr pracovala ako novinárka a redaktorka pre noviny "Makor Rishon". Eti vedie workshopy písania a vedie literárne stretnutia pre deti a dospelých. Ako druhá generácia, ktorá prežila holokaust, absolvovala kurz "Vyslanci pamäti" inštitútu Šem Olam a stala sa propagátorkou príbehu svojej matky. Kniha je rozprávaná dvoma hlasmi - hlavným hlasom Sary, ktorá rozpráva o svojom prežití v Auschwitzi-Birkenau s odvahou, vierou a láskavosťou k druhým, a sekundárnym hlasom jej dcéry Eti, ktorá po sedemdesiatich rokoch dopĺňa príbeh svojej matky. Tieto dva hlasy spoločne vytvárajú tkanivo prežitia, hrdinstva a pamäti.