Ako sa modliť / Modlitba je pre každého

V novej knihe Postoja vás o tom nekompromisne presvedčí poľský dominikán Adam Szustak

Modlitbu berie vážne a zodpovedne a tento postoj aj otvorene komunikuje. Kniha Ako sa modliť? je ako hlboký a bezpečný nádych v úplnom úvode osobnej cesty k prehĺbeniu vzťahu s Bohom. 

Poľského dominikána na jeho Youtube sleduje takmer milión ľudí, nuž čo-to o ľuďoch a ich modlitbe vie a vie to podať aj ďalej. Preto hneď v úvode zdôrazňuje, že v prípade modlitby neexistujú výhovorky. Je nekompromisný: na prehlbovaní vzťahu s Bohom prostredníctvom modlitby je potrebné svedomito a dennodenne pracovať. Možno myslel aj na tých, ktorí večne začínajú, nevytrvajú a začínajú zasa, alebo aj na tých, ktorí si povedali, že chcú túto jednu vec v živote urobiť poriadne. Adam ich berie vážne a hneď v úvode knihy sa snaží odradiť všetkých „nepoctivcov“ a nekonečných skúšačov a začiatočníkov v modlitbe.  

Aj na modlitbu treba ísť postupne, hovorí Szustak

Knihu tento netradične komunikujúci dominikán rozdelil na dve časti. Prvá časť je teoretická, vysvetľuje, o čom je modlitba, čo to znamená osloviť Boha „Otče“ (alebo v autorovej reči Otecko!). Na úvod si vyberá modlitbu, ktorú všetci (na rôznych kilometroch svojej duchovnej cesty) poznajú: ide o modlitbu „Otčenáš“. Ak zvládnete prvých 15 dní jeho návodu, bude sa tešiť a jasať s vami a jeho prístup sa aj v knihe zmení na láskavejší. 

Na prečítanie tejto knihy si preto doprajte čas. Nie je to návod, ktorý vás prevedie modlitbou za minútu ani za desať. Je to dlhodobý sprievodca vo vytrvalosti, odhodlaní, ale aj pádoch, zlyhaniach či krízach. Nečakajte žiadne medové slová, len odhodlané, verné a konzistentné povzbudzovanie k modlitbe a tak trochu aj vodenie za ruku vo chvíli, keď to čitateľ bude potrebovať. 

Provokujúca reč o bezostyšnej dotieravosti 

Provokačné slová v duchovnej literatúre zväčša nečakáme, no Szustak nám ich v tejto knihe dopraje nielen v zmysle veselých historiek z pastorácie poľského ľudu. Napríklad hovorí o dobrovoľnom ponížení sa, aby človek dostal to, po čom túži. Samozrejme, v duchovnej rovine. Podľa neho práve tento postoj srdca ho otvára na prijatie Božieho konania v našom živote. 

Nazýva to „bezostyšná dotieravosť“. Nejde len o naliehanie či prosenie, ktoré nechce prijať odmietnutie, ale o takú dotieravosť, ktorá je pripravená prijať pokorenie a zahanbenie, pretože to, o čo prosí, je pre prosiaceho dôležitejšie než vlastná hrdosť a pocit vlastnej hodnoty. „Práve takáto dotieravosť vytvára situácie, v ktorých sa niekto rozhodne zaklopať na susedove dvere o druhej v noci a po vypočutí spŕšky nadávok na svoju adresu – čo je pochopiteľné, keďže sa svojou nepodstatnou prosbou opovažuje niekomu narušiť nočný pokoj – si z toho nič nerobí a ďalej klope, až do konca, neurážajúc sa a vôbec si tie slová nepripúšťajúc k srdcu. Ak v sebe máme takéto odhodlanie, žiadne odmietnutie, žiadne zlé zaobchádzanie nás nedokáže zadržať pred dosiahnutím toho, o čo prosíme.“

Hlavne každodenne

Adam Szustak je známy svojou otvorenosťou a priamosťou v komunikácii. Aj čitateľa svojej knihy stavia pred závažné rozhodnutie brať modlitbu vážne ako ten najdôležitejší vzťah v živote. „Môžeme hovoriť o lepšej a horšej modlitbe, dokonalejšej aj menej dokonalej, o modlitbe sústredenej a rozptýlenej, o správne nasmerovanej modlitbe aj takej, ktorá hľadá len seba. Ale aby sa o tom vôbec dalo hovoriť, modlitba musí najprv jednoducho byť!“ prezentuje svoj absolútne základný postoj a ešte logicky pritvrdzuje: „Ak nie si schopný venovať jednu štyridsaťosminu svojho dňa stretnutiu s najdôležitejšou osobou svojho života, tak potom niet reči o tom, že s ňou chceš naozaj budovať vzťah. Pol hodiny denne, to sú len dve percentá tvojho dňa. Dve percentá!“

V knižke spomína aj všetky aspekty modlitby, ktoré sa môžu vyskytnúť – od času, rytmu, polohy tela po sprevádzanie duchovným sprievodcom, ale aj myšlienky, ktoré nám počas modlitby môžu prísť na myseľ. Všetky tieto situácie „ošetruje“, vysvetľuje ich a radí, čo s nimi (a väčšinou je to nerobiť nič, len byť v Božej prítomnosti). 

Lectio Divina je overená cesta k Bohu

Postupnými krokmi, ktoré Szustak nazýva „Rozcvička I – III“, pričom každá trvá 5 dní, sa čitateľ dostane do ďalšej etapy modlitby, ktorá však už bude časovo náročnejšia. Trvá ďalších 30 dní a je mixom rozcvičiek z úvodu praktickej časti. Až po 45 dňoch takéhoto úvodného tréningu bude Szustakov učeň pripravený posunúť sa ďalej – k Lectio Divina. Podľa otca Adama je to „jednou z najstarších (ak nie najstaršia) a najistejších ciest budovania vzťahu s Bohom. Cirkev ju praktizuje takmer od úplného začiatku svojej existencie a za tie dlhé roky sa mnohí ľudia takýmto spôsobom priblížili k Bohu. Táto metóda (ak sa to tak dá povedať) je absolútnou klasikou duchovného života, ktorá nikdy nesklamala“.

Je veľa spôsobov, ako sa dá opísať táto „metóda“, a dá sa povedať, že Szustakov popis je rukolapný a vo svojej podstate originálny. Žiadne zbytočné komplikácie. Polopate, stručne a jasne vysvetľuje jednotlivé časti: čítanie, meditáciu (tu hovorí dokonca o zážitkovom čítaní), modlitbu a zakončuje ju možno tým najdôležitejším – načúvaním (kontemplácia) v nekonaní. „V tejto etape modlitby je teda najdôležitejšie len jednoduché zotrvávanie v očakávaní, avšak v takom očakávaní, ktoré si nič nenárokuje. Našou úlohou je dávať Bohu úplnú slobodu v tom, ako k nám prichádza, nech si on sám zvolí spôsob, akým to chce urobiť.“

Nekonvenčný jazyk a veľa slobody vo vyjadrení

Szustakov jazyk a miestami pomerne expresívne vyjadrenia na chvíľu možno niekomu vezmú dych. Alebo nastane tá lepšia možnosť: zážitok vzájomného ľudského pochopenia a zlaenia sa medzi autorom a čitateľom, ktorý si povie: „Cool, tento chlapík hovorí normálne, konečne mu rozumiem.“ Treba rátať s tým, že Adam Szustak čitateľa miestami doslova ohúri, napríklad aj historkami zo života: „Môj známy (kňaz) istému dievčaťu, ktoré chcelo založiť modlitebný krúžok vo farnosti, povedal: ,Ak chceš mať modlitebný krúžok, nakresli na zem kruh, vstúp doň a začni sa modliť.‘“

Autor čitateľovi tyká, z toho sa dá usúdiť, že by kniha mohla byť blízka súčasnému mladšiemu čitateľovi. Možno birmovancovi alebo čerstvo obrátenému človeku, alebo aj večnému začiatočníkovi v modlitbe. Netreba vymýšľať koleso, keď ho už raz niekto vymyslel. Szustak ani neponúka nič nové, len stáročiami overené. O modlitbe hovorí modernou, nekonvenčnou a svojím spôsobom príťažlivou formou. Jeho kniha môže byť pre unavené katolícke srdce novým impulzom k tej jedinej veci, na ktorej naozaj záleží (slovami Adama Szustaka): „Poznanie Boha a zbližovanie sa s tým, ktorý je nekonečne iný ako my a prevyšuje všetky naše možnosti poznania a chápania.“