Program Velebím 90 Čo so mnou urobil „ženský exodus“

Mužský program Exodus a ženský Velebím si väčšina ľudí spája s prísnym odriekaním a predsavzatiami. Studená sprcha u mužov, obmedzenia v nosení mejkapu u žien, žiadne sladkosti ani seriály…

Úprimne, osobne som netúžila po prísnej askéze. Aj keď niektoré záväzky mi padli vhod a rozhodne majú zmysel, zďaleka to nebol cieľ, prečo som sa do programu zapojila. A ani na jeho konci sa nemôžem pochváliť dokonalou sebadisciplínou a plnením všetkých inštrukcií.

Program Velebím mi však priniesol omnoho viac než dobrý pocit zo zvládnutého sebaovládania: intenzívnejší život s Bohom, väčšiu otvorenosť pre potreby ľudí a nový pohľad na svätosť, po ktorej som začala túžiť.

Ak chcete, aby sa vám program Velebím prekryl s obdobím pôstu, budúci týždeň sa môžete pridať k tisícom mužov a žien, ktorí štartujú tento „detox pre dušu“.

Velebím v spoločenstve

Mali sme za sebou asi tri týždne nového školského roka, keď za mnou prišla kamarátka s ponukou zapojiť sa do programu Velebím. Naša spoločná priateľka zažila v rodine tragédiu, potrebovala nový impulz na duchovný reštart a navrhla „ženský exodus“.

Vo vydavateľstve Postoj minulý rok vyšla kniha Velebím. Keď sme s programom začali, ešte voňala tlačou. Takto sa začalo tvoriť naše malé spoločenstvo. V podobnej zostave sme sa pred pár mesiacmi stretávali ako synodálna skupina. Do našej novej výzvy som prizvala aj jej moderátorku. Súhlasila. O pár týždňov aj ona pozvala svoju kamarátku. Našu skupinu tak tvorilo päť žien.

Ako mamy s malými deťmi sme sa stretávali raz do týždňa dopoludnia. Práve možnosť ženského „stretka“ bola pre mňa osobne najväčšou motiváciou, prečo sa do programu zapojiť. V minulom roku som absolvovala tri katolícke akcie pre ženy. Všade vyzývali na vytváranie ženských skupiniek s duchovným programom, modlitbou, zdieľaním.

Túžila som preto po ženskom spoločenstve. Spoločné kráčanie s inými ženami v rámci programu Velebím bolo skutočne vzácnym časom a ako skupinka plánujeme pokračovať v našom spoločnom duchovnom úsilí aj v novom roku. V rámci troch mesiacov prišli dramatické chvíle v našich životoch, rôzne radosti aj ťažkosti, ktoré sme mohli prežívať spolu, podporiť sa a modliť sa za seba. Zloženie ani načasovanie nášho stretka určite nepovažujem za náhodu.

Všimla som si na sebe rôzne zmeny. Môj duchovný život nebol len o rannej a večernej modlitbe. Program Velebím scitlivel moje duchovné zmysly a pomohol velebiť Boha každodennou prácou aj vo vzťahoch s ľuďmi. Viackrát sa mi stalo, že som spúšťala ráno nohy z postele s nechuťou z povinností, ktoré ma čakajú, no zároveň moje pery cestou do kúpeľne spustili Velebí moja duša Pána… Verím, že už Božie slovo „nalačno“ mení perspektívu.

Prekvapil ma tiež nový pohľad na potreby druhých. Bolo viacero situácií, ktoré ma usvedčili a viedli k zmene prístupu. Neskákať do reči, vypočuť si niekoho a odolať potrebe povedať svoj prídavok či skúsenosť, pustiť mamu s malým dieťaťom pri čakaní na spoveď, žehnať okoloidúcim namiesto posudzovania… Drobnosti a prejavy lásky, ktoré mi niekedy vôbec nenapadli.

Programom sprevádzajú sväté ženy

Kniha americkej autorky a mamy štyroch detí Kaylene Brownovej Velebím dala nášmu programu a aj stretkám obsah. Trinásť týždňov je v nej rozdelených do trinástich kapitol, ktoré predstavujú jednotlivé čnosti ako pokora, priateľskosť, vďačnosť či vytrvalosť v modlitbe.

Pre každú kapitolu autorka vybrala sväticu, ktorej príklad a myšlienky sú sprievodcami pri rozjímaní o danej čnosti. Úvaha na každý deň sa začína citátmi z Katechizmu Katolíckej cirkvi, zo Svätého písma a citátom spomínaných svätíc. Nasleduje zamyslenie autorky a končí sa reflexiou s otázkami, ktoré nastavujú zrkadlo nášmu životu. Po každodennom čítaní je k dispozícii niekoľko prázdnych riadkov na vlastné zápisky.

V rámci programu sa mi často stávalo, že v živote prišli presne tie situácie, ktoré si bolo treba v rámci rozjímania o danej čnosti precvičiť. Možno som si ich len viac uvedomovala, ale svedectvá iných žien ukazujú, že rozjímanie sa v danom čase stane naozaj prepojené s každodenným životom.

Osobne sa mi niekedy otázky na reflexiu zdali príliš všeobecné, vždy sa však z nich dá vybrať taká, ktorá zarezonuje. Niekedy mi navyše štýl písania autorky pripadal prísny či čierno-biely. Celkovo som však za knihu nesmierne vďačná. Nie je to žiadna motivačná príručka plná všeobecných fráz. Kniha upriamuje pozornosť na pravý cieľ nášho života, na svätosť. 

Prečo práve Velebím?

Od čoho sa odvíja názov programu a knihy? Celou knihou sa vinie téza, že cieľom nášho života je velebiť Boha. Autorka v knihe rozmieňa na drobné, ako to dosiahnuť v našich činnostiach každý deň. Jednou z podmienok je modlitba Máriinho Magnifikátu Velebí moja duša Pána (Lk 1, 46-55).

„Ak túžime Pána velebiť nasledovaním príkladu Márie, Matky Božej, potrebujeme sa snažiť o úprimný a nevynútený vzťah s Bohom… Túžba byť svätými si vyžaduje, aby sme udržiavali vzťahy s ľuďmi viac ako s vecami a aby prevažovali nad úspechmi a sebaláskou. Musíme sa dokonca vzdať vlastných predstáv o tom, ako vyzerá svätosť, a hľadať iba Božiu dokonalú vôľu pre seba,“ píše v úvode autorka.

Odvážne dodáva, že velebiť Pána nemôžeme bez toho, aby sme v nejakom zmysle neboli mučenicami. Nemusíme zomrieť pre vieru, ale Boh nás podľa autorky žiada, „aby sme zomierali sebeckým ambíciám a túžbam“.

Čoho sa treba vzdať a prečo?

Zoznam odriekaní a pravidiel programu Velebím je dosť obsažný. Zahŕňa každodennú modlitbu v dĺžke aspoň 30 minút (okrem spomínaného Magnifikátu sa modlia pôsobivé litánie pokory a dôvery a ruženec), svätú omšu každý deň alebo tak často, ako to umožňuje životný stav. Kresťanské spoločenstvo Efata pri vlaňajšej pôstnej výzve inšpirovanej mužským programom Exodus definovalo toto pravidlo veľmi uchopiteľne – o jednu svätú omšu v týždni viac, ako ste zvyknuté. Medzi inštrukciami je aj plánovaná adorácia každý týždeň, počúvanie len klasickej a kresťanskej hudby, žiadne seriály a televízia ani sociálne siete.

Vyhýbať sa takisto treba nákupom vecí okrem základných potrieb. Podľa inštrukcií v knihe sa v stredy a v piatky nemá nosiť mejkap, v ostatné dni treba voliť jednoduchý vzhľad.

Čo sa týka obmedzení v strave, autorka odporúča nejesť sladkosti, nepiť alkohol, nevyjedať medzi jedlami a v piatky nejesť mäso. Počas celého programu neodporúča vážiť sa. Tehotným a dojčiacim ženám autorka pravidlá upravuje.

Obľúbenou inštrukciou je výber jedného človeka na každý deň, za ktorého sa modlíme a za ktorého obetujeme v ten deň svoje obety.

Sú tieto pravidlá zvládnuteľné všetky naraz počas troch mesiacov? Úprimne povedané, neviem. Osobne si myslím, že život s malými deťmi prináša pre mamu počas dňa niekedy toľko obiet, že ich zvládanie s láskou a pokojom je askéza aj bez ďalšieho prídavku.

Samotná autorka v úvode knihy uvádza: „Za rozhodnutie putovať na púšť askézy sa, samozrejme, treba modliť. Pôvodca túžby po dokonalej láske, Duch Svätý, bude viesť rozlišovanie oblastí našej askézy.“ Chválenie Boha je podľa nej viac ako akákoľvek obeta, ktorú by sme mohli ponúknuť.

V rámci nášho spoločenstva sme inštrukcie z knihy brali ako inšpiráciu. Ako cestu, nie ako cieľ. Každá z nás si vytvorila vlastný zoznam oblasti askézy, ktoré potrebuje riešiť. Priateľka z našej skupinky si úplne trefne pod všetky pravidlá napísala: „Ale nad všetkým nech je láska.“

A tak raz, keď po celodennom pôste prišiel večer manžel so sushi, z lásky si ho s ním dala, aj keď by jej oveľa väčšiu radosť urobil „dokonaný“ piatkový pôst. Potom si s ním proti pravidlám, ale z lásky pozrela film.

Odriekanie a problém v niektorých oblastiach nám však môže dobre ukázať našu prázdnotu, ktorú môže naplniť jedine Boh. Prečo sa v slabej chvíľke vrhám na čokoládovú tyčinku? V aké dni siaham na tlačidlo kávovaru niekoľkokrát denne ako na záchranné koleso? Prečo musím ťažký deň zakončiť pohárom vína? Idem sa namaľovať, aby som nevyzerala ako strašidlo. Naozaj si to o sebe myslím? Je moja sebahodnota v poriadku, keď sa bez mejkapu ostýchavo pozerám na ľudí, akoby mi niečo chýbalo?

Velebím nám ženám pomáha odhaliť, kým sme

Je pre mňa pozoruhodné, že v dobe, keď sú definície rodových identít také tekuté, naberajú na sile programy šité na mieru ženám aj mužom, ktoré nám pomáhajú žiť naše životy v rôznych stavoch plnšie. Byť skutočne tým, kým máme byť, práve tam, kde sme.

Autorka veľa pracuje s pojmom „ženský génius“, ktorý svätý pápež Ján Pavol II. opisuje ako vnímavý, citlivý, štedrý a materinský. Poslanie nás žien je podľa autorky prežiariť svoje okolie. Program Velebím 90 je sprievodcom, ako nechať žiariť cez seba Božiu lásku.