Einsteinova relativita a Boh / Svet v skutočnosti stojí na harmonickom poriadku, hoci nie vždy ho vidíme

Keď pred sto rokmi predstavil Albert Einstein svoju teóriu relativity, otriasol prírodnými vedami a naším chápaním sveta. Hoci sú dnešné vedecké metódy oproti vtedajším omnoho pokročilejšie, všetky fyzikálne experimenty jej platnosť neustále potvrdzujú. Čo táto teória znamená? 

V populárnom chápaní sa často vysvetľuje spôsobom, že javy sú relatívne vzhľadom na stanovisko pozorovateľa, a teda že vo svete v skutočnosti neexistujú pevné pravidlá a zákony. Takéto chápanie sa preklopilo aj do sveta filozofie a morálky. „Morálny relativizmus“, podľa ktorého neexistujú absolútne pravidlá, prípadne ani dobro a zlo, sa v modernej dobe zaštiťuje aj práve Einsteinovou vedeckou autoritou.

Svet otrasený v základoch

Britský historik Paul Johnson vo svojej slávnej knihe Dejiny 20. storočia nazval prvú kapitolu „Relativistický svet“ a opísal v nej, akú veľkú zmenu priniesla Einsteinova teória relativity. Pre ľudí zvyknutých na newtonovskú fyziku s pevnými zákonmi odrazu prestala existovať istota.

Zvlášť v kontexte hrôz vtedy práve prebiehajúcej prvej svetovej vojny a v rokoch krátko po nej, v období Sigmunda Freuda, Darwina, Marxa a ďalších osobností aj Einsteinove objavy vyvolávali veľké zmeny v spoločnosti a kultúre. 

„Bolo to, akoby sa zemská os vymkla z ložísk a Zem sa potácala vesmírom bez uznávaných mierok a pravidiel. Začiatkom dvadsiatych rokov sa prvýkrát medzi ľuďmi objavoval názor, že žiadne absolútne hodnoty nie sú. A že to platí nielen o čase a priestore, ale aj o dobre a zle a o poznaní a vôbec o všetkých hodnotách. Relativita sa začala omylom – a možno osudovo – zamieňať za relativizmus,“ píše v úvode knihy Johnson. 

A ako ďalej hovorí, nikoho to neprivádzalo k zúfalstvu viac než samotného Einsteina. Hoci nebol ortodoxným židom, veril v Boha. „Som ako ten človek v rozprávke, ktorý svojím dotykom mení všetko na zlato: lenže v mojom prípade zase noviny menia všetko na táranie,“ písal Einstein v liste fyzikovi Maxovi Bornovi.

Ako vysvetľuje Johnson, Einstein považoval morálny relativizmus za zlo, bol hlboko presvedčený o existencii poriadku vo svete a okrem iného aj preto oponoval vtedy sa rozvíjajúcej kvantovej mechanike založenej na princípe neurčitosti. „Vy veríte v Boha, ktorý hádže kockami, zatiaľ čo ja v dokonalú zákonitosť a poriadok sveta, ktorý objektívne existuje a ktorý sa snažím svojou špekulatívnou fantáziou odhaliť,“ písal Einstein Bornovi.

Trampolína: ilustrácia toho, ako objekt deformuje priestor a čas. Gravitácia, ktorú predsavuje železná guľa v strede trampolíny, spôsobuje ohnutie času a priestoru (trampolíny). Preto loptička smeruje k železnej guli, hoci nie je priamo priťahovaná jej gravitáciou. 

Relatívne hľadisko pozorovateľa

O čom teda teória relativity v skutočnosti je? Aký bol vzťah Einsteina k náboženstvu? O týchto témach hovorí nová kniha Teória všetkého (na čom záleží), ktorá v týchto dňoch vychádza v denníku Postoj. 

Jej autorom je profesor vedy a náboženstva na Oxfordskej univerzite Alister McGrath. Napísal viac ako päťdesiat knižných bestsellerov a je obľúbeným rečníkom, ktorý každoročne cestuje po svete a prednáša na rôznych konferenciách. V slovenskom vydavateľstve Porta Libri mu napríklad vyšla biografia C. S. Lewisa, v Kalligrame kniha Dawkinsov boh, v českých prekladoch Dejiny kresťanstva či Dialóg prírodných vied a teológie.

McGrath v Teórii všetkého (na čom záleží) pútavo približuje vývoj fyziky, ktorá sa snaží vysvetliť fungovanie sveta a vesmíru, Einsteinov život, objasňuje vlnu záujmu, akú tento vedec svojím intelektom a aj zjavom vyvolával, a takisto zrozumiteľným spôsobom vysvetľuje základné tézy jeho vedeckých objavov a aj samotnej teórie relativity. 

Podobne ako Paul Johnson a ďalší spisovatelia aj McGrath vysvetľuje, že Einstein už za svojho života oponoval dezinterpretáciám svojej teórie. Hoci ho mnohí pasovali do polohy akéhosi vodcu „generačnej vzbury voči pevným istotám minulosti“, Einstein považoval fyzikálne zákony za konštantné a nemenné a svojou teóriou relativity v skutočnosti „iba“ opravil nedokonalosti newtonovskej mechaniky zoči-voči novým astronomickým pozorovaniam.

McGrath napríklad cituje významného nemeckého vedca Arnolda Sommerfelda, podľa ktorého podstatou Einsteinovej teórie „nie je relativita priestoru a času, ale skôr nezávislosť prírodných zákonov od hľadiska pozorovateľa“. Podobne cituje veľkého fyzika Richarda Feynmana, ktorý spisovateľov redukujúcich Einsteinove teórie do relativistického popierania absolútnych pravidiel nazýval „koktailovými filozofmi“. 

„Einsteinova koncepcia relativity,“ hovorí v knihe McGrath, „je dôsledkom absolútnych zákonov, nie ich popretím. Einstein veril, že po pozorovaní anomálií, ktoré klasická newtonovská mechanika nedokázala vysvetliť, obnovil poriadok a súdržnosť v našom chápaní vesmíru. Namiesto ohýbania pravidiel, aby sa zmestili do týchto problémových pozorovaní, Einstein odhalil hlbšie pravidlá nášho vesmíru, ktoré nakoniec tieto nezrovnalosti vysvetlili.“

Neveril v osobného Boha, ale ateizmus odmietal

V druhej časti knihy McGrath približuje komplikovaný vzťah Einsteina k náboženstvu. Hoci vyrastal v židovskej rodine, praktizujúcim židom nebol a voči organizovanej forme náboženstva mal vždy odpor, dokonca sa po jeho smrti neuskutočnili ani žiadne náboženské obrady. Je tiež pravdou, že Einstein sa nedá považovať v osobnom živote za veľký morálny vzor a vyskytli sa v ňom udalosti, ktoré neboli v súlade so židovskou alebo kresťanskou vierou. 

Einstein neveril v osobného Boha, ktorý zasahuje do života jednotlivých ľudí. Ateizmus však vyslovene odmietal. Bol deistom presvedčeným, že svet, akokoľvek je zložitý a zdanlivo chaotický, pri hlbšom skúmaní odhaľuje svoju harmóniu, prepracovanú štruktúru a platné zákonitosti, ktoré ho neustále privádzali k úžasu. 

„Pokúste sa preniknúť našimi obmedzenými prostriedkami do tajomstiev prírody a zistíte, že za všetkými rozoznateľnými súvislosťami zostáva niečo nenápadné, neuchopiteľné a nevysvetliteľné. Úcta k tejto sile presahujúcej všetko, čo môžeme pochopiť, je mojím náboženstvom,“ napísal raz Einstein nemeckému grófovi Harrymu Kesslerovi.

McGrath približuje Einsteinov dôraz na potrebu získavania širšej perspektívy, o ktorú sa máme usilovať, ak chceme náš svet správne pochopiť. Einstein si veľmi dobre uvedomoval nebezpečenstvá vedeckého bádania, napríklad vo využívaní vedy na vojenské účely v podobe jadrových zbraní. Hoci dôrazne oddeľoval poznanie z oblasti prírodných vied od oblasti etiky a náboženstva, práve jeho úsilie o získanie „širšieho obrazu“ môže udržiavať vedecké bádanie a morálne myslenie pohromade.

Albert Einstein je v populárnej kultúre už ikonickou postavou. Profesor McGrath svojou knihou približuje málo známe rozmery jeho osobnosti a význam jeho teórie relativity uvádza na pravú mieru. Azda bude jeho kniha prínosom aj pre slovenského čitateľa.