O múdrosti púštnych otcov a nástrahách dnešnej doby
Fantazijný a súčasne humorný príbeh z pera českého kňaza Štěpána Smolena je o hľadaní stálosti v nestálej dobe. Skáčeme z miesta na miesto, zo vzťahu do vzťahu, z webu na web.
V knižnom príbehu sa aj študent teológie necháva uniesť prúdom, až pokým nestretne záhadného starca, ktorý sa mu stane samozvaným sprievodcom na ceste. Nepripravený, ešte v pyžame a so zubnou kefkou v ruke je nútený podniknúť výpravu naprieč storočiami a kontinentmi až k púštnym otcom na Saharu, ale predovšetkým do vlastného vnútra.
Najslávnejší Chestertonov román
Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.
Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).
Po stopách skroteného Boha
Štěpán Smolen si svojou prvou knihou Buď kde si získal množstvo čitateľov a priaznivcov. Svojími ďalšími publikáciami Cesta na Západ a Pominuté chvály sa ich „pokúša stratiť“. ;)
Do Lisieux pútnické cesty nevedú – nejde sa tam cez pohoria a hlboké lesy, ale cez ľudskú každodennosť; neveľkolepými krajinami, ktoré človek neuznal za hodné preskúmania; krajinami všednými, o ktorých sa nepíšu knižky; krajinami prehliadanými, pripomínajúcimi dievčatá nikdy nevyzvané do tanca; krajinami podobnými tej, za ktorou putujem.
No veď vari je možné prísť k Terezke inak ako malou cestou?
Mohla to byť jedna z tých bežných pútí bez peňazí po Európe, na aké sa vydávajú kajúci bohoslovci po tom, čo v mladosti urazili domnelú sladkú sväticu. Mohla, keby na ceste do Francúzska neprekážal jeden podkrušnohorský statok a v ňom spomienka na Anežku – ženu, ktorá mávala mrkvou ako mečom a stínala hlavy nevercom. Z výpravy vpred duchovne dýchavičnou Európou sa tak stala aj výprava späť – do čias, keď najvýrečnejšia obrankyňa viery zmĺkla a zmizla.