Kniha Ruské storočie vojen opisuje komplikovanosť vzťahov Ruska a ruského národa k Západu, ako aj často agresívnu politiku Moskvy voči svojim susedom.

Autor Andrej Žiarovský v nej odkrýva detaily krutého mocenského boja kremeľských elít, nemilosrdnosť Stalinových čistiek, brutálne metódy bezpečnostného aparátu v boji s domnelými alebo so skutočnými nepriateľmi, ale aj obrovské utrpenie a hrdinstvo, ktoré počas druhej svetovej vojny sprevádzali boj proti Hitlerovmu Nemecku. Kapitoly venované dlhej ére vlády Leonida Brežneva približujú problematické vzťahy Sovietskeho zväzu s komunistickou Čínou a odhaľujú tiež, prečo dnešné ruské elity a veľká časť ruskej spoločnosti pociťujú nostalgiu za existenciou Sovietskeho zväzu. Rozporuplný vzťah moskovských vládcov k svojim vlastným občanom demonštrujú tragické príbehy Černobyľskej atómovej elektrárne a raketovej ponorky Kursk.

Autor zároveň odkrýva detaily pôsobenia síl, ktoré mali za následok nástup reformného Gorbačovovho vedenia, následnú deštrukciu dovtedy zdanlivo nezničiteľného komunistického impéria, ale aj príčiny recidívy imperiálnej agresivity, ktoré viedli k napadnutiu Ukrajiny. 

Je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá.

Čo živí tento prameň, že z neho môžeme neustále čerpať?

Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí?

Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.

A keď je dielo dokonané, počujú Otcov hlas: „Vitaj doma, syn môj. Poď, oddýchni si a vojdi do mojej radosti. Svadobný oblek a hostina sú už nachystané, zaujmi miesto, ktoré som ti prichystal.“ Aspoň tak si to predstavujem... Tomáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského)

* 13. február 1968

† 23. marec 2014

Branislav Bukovský sa narodil 13. februára 1968 v Trnave. Za kňaza bol ordinovaný 10. 6. 1995. Pôsobil ako kaplán v Piešťanoch, vo farnosti Bratislava-Blumentál i v bratislavskej Farnosti sv. Alžbety. Ako administrátor slúžil od roku 1999 vo farnosti Veľké Ripňany. V roku 2001 bol menovaný za farára do farnosti Bratislava-Devín a od roku 2006 pôsobil ako farár vo Farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave. Pôsobil zároveň ako cirkevný sudca a dlhé roky sa podieľal na výrobe náboženských programov v RTVS. Branislav Bukovský bol aj členom Rady KBS pre spoločenské komunikačné prostriedky.

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva. Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie.