Recenzia, Lívia Halmkan, Citová výchova

Ak budeme mať to šťastie umierať na smrteľnej posteli, zavoláme si k nej svojich milovaných. Azda ich stihneme držať za ruku a vyjadriť vďaku. A predsa žijeme život akosi naopak. Akoby sme sa chystali zavolať si k smrteľnej posteli výkony v kariére, úspechy a diplomy, lebo tie sú nám najdrahšie. Táto kniha je pre tých, ktorým sa páči skôr tá prvá predstava. Pomôže vám k tomu, aby ste dokázali milovať ľudí okolo seba a, samozrejme, aj samých seba. Aby držanie ruky na smrteľnej posteli vyjadrovalo čo najviac vďaky a čo najmenej ľútosti.