Nenápadne prináša veľké pravdy, ktoré po prečítaní a prežití knižného príbehu zostávajú hlboko v srdciach a mysliach (nielen) detí.

Zakódované veľké myšlienky a postupné objavovanie pravdy o sebe, ktoré veľakrát môže byť nielen bolestivé, ale aj prekvapujúce v tom najlepšom zmysle slova. Prepracovaný svet, ktorý je mimo tohto sveta, no výzvy a utrpenia sú v ňom skutočné. V ňom sa ocitnú štyri deti s rôznymi vzťahmi nielen jeden k druhému, ale aj k sebe samým. Kto by povedal, že takto môže vyzerať lokálna literatúra pre súčasné deti?

Dráma v knihe aj v skutočnom živote

Pamätám si jedno obdobie v našom rodinnom živote, keď sa u nás doma kniha Podivuhodné putovanie púšťou alebo Trip od českej autorky Zuzany Holasovej čítala dookola. Vtedy 11-ročný syn siahal po knihe opakovane a podľa svojich slov ju čítal asi 8-krát. Ja som si ju prečítala až v týchto letných dňoch a, vracajúc sa k našej rodinnej dráme spred pár rokov rokov a porovnávajúc ju s drámou, ktorá sa odohrávala v knihe, spätne som pochopila, prečo sa dieťa k tejto knihe vracalo.

V čase synovho intenzívneho čítania Tripu som sa totiž liečila z rakoviny a všetky „vonkajšie istoty“ našej rodiny boli otrasené. Boli sme vyprahnutí podobne ako Michal, Tomáš, Alžbetka a ich bratranec Otík počas cesty púšťou, tiež sme sem-tam prijali osviežujúcu podporu ako deti, keď objavili pomarančový háj. Aj nám v tom čase Pastier posielal pomocníkov. Len vidieť studňu na konci nášho príbehu bolo pre nás ťažšie ako pre deti v tomto knižnom príbehu.

Kniha, ktorá je terapeutická

Dlhé roky mám teóriu, že dobré knihy sú terapeutické a nie je problém, ktorý by už nejaká kniha neriešila. Veľké či malé starosti prežívame všetci denne. Napriek snahám starostlivých rodičov ich prežívajú aj deti. Odborníci hovoria, že je to dobré a že deti treba správnym spôsobom podporovať, aby zvládli aj náročnejšiu situáciu. Napokon, tiež sa hovorí, že z dieťaťa, ktoré číta, vyrastie dospelý, ktorý premýšľa. A ja ešte dodávam: dospelý, ktorý cíti, vníma a premieňa.

V tejto knihe sa ide od jednej náročnej situácie k druhej. Traja súrodenci s bratrancom, ktorého veľmi nemusia, v nej riešia „zapeklitosti“ stolovej hry, ktorú si v jeden upršaný deň sami vymysleli. Hra sa náhle stala skutočnosťou. Vstúpili do nej so svojimi silnými aj slabými stránkami, no aj s čistými dušami a túžbou po dobre. V situáciách, ktoré sa zdajú úplne beznádejné a bezvýchodiskové, sa však vytvorí priestor na niečo, čo ľudsky nemá nik z nás pod kontrolou. Môžeme to nazvať zásah zhora, zázrak, milosť – akokoľvek. A čo je úžasné, tieto deti to aktívne prijímajú. Ukazujú, aké to je, dokázať povedať: „Potrebujem pomoc a chcem ju prijať, aj keď nebude podľa mojich predstáv.“ Vlastnou tvorivosťou a v spolupráci s Pomocníkom, ktorého im poslal Pastier, kreujú riešenia s nádejou na dobrý koniec. Aké jednoduché!

Trip je podivuhodná knižka. Stále sa v nej niečo deje, postavy v nej konajú spolu aj oddelene, počúvajú hlas svedomia i volanie srdca. Sú to deti, no stoja pred prekážkami a rozhodnutiami dospelých. Robia chyby aj správne rozhodnutia. Jedno však nestratili: nádej na dobrý koniec.

Napokon som pochopila 

Po prečítaní knihy som si pospájala niektoré veci s príbehom vlastnej rodiny a pochopila som, prečo sa syn počas liečby rakoviny svojej mamy tak často k tejto knižke vracal. Ukazovala mu, ako žiť v kríze, a dávala nádej na šťastný koniec. Púšťou s Otíkom, Alžbetkou, Michalom a Tomášom by sme mali prejsť všetci bez ohľadu na vek. V ich spoločnom príbehu sa nájdu aj malí, aj veľkí. A ak sa niekedy nielen my, ale aj deti, ktoré nám boli zverené, dostanú do ťažkej životnej situácie (a je takmer isté, že problém príde), kniha minimálne dáva návod, ako to dôstojne prežiť. A dáva aj viac – ukazuje cestu celoživotného nastavenia nielen v prípade zvládania problémov. A to vôbec nie je na detskú knihu málo.

Túto knihu teda odporúčam rodičom aj ich deťom, učiteľom a ich žiakom, starým rodičom a ich vnúčatám a vlastne všetkým. Lebo čítať knihu určenú pre deti v dospelom veku má viacero benefitov:

1.    Viem presne, čo si moje deti prečítali a aké podnety sa k nim dostali. 

2.    Môžem s nimi o knihe debatovať a tieto debaty sú nádherné. Deti vidia viac, ako si myslím. 

3.    Je to návrat k sebe, k detskej jednoduchosti a k osobnej obnove dôležitých životných princípov. 

4.    A keďže sa detské knihy čítajú pomerne rýchlo, mám aj dobrý pocit z rýchlo prečítanej knihy. 😊