Je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá.

Čo živí tento prameň, že z neho môžeme neustále čerpať?

Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí?

Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.

A keď je dielo dokonané, počujú Otcov hlas: „Vitaj doma, syn môj. Poď, oddýchni si a vojdi do mojej radosti. Svadobný oblek a hostina sú už nachystané, zaujmi miesto, ktoré som ti prichystal.“ Aspoň tak si to predstavujem... Tomáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského)

* 13. február 1968

† 23. marec 2014

Branislav Bukovský sa narodil 13. februára 1968 v Trnave. Za kňaza bol ordinovaný 10. 6. 1995. Pôsobil ako kaplán v Piešťanoch, vo farnosti Bratislava-Blumentál i v bratislavskej Farnosti sv. Alžbety. Ako administrátor slúžil od roku 1999 vo farnosti Veľké Ripňany. V roku 2001 bol menovaný za farára do farnosti Bratislava-Devín a od roku 2006 pôsobil ako farár vo Farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave. Pôsobil zároveň ako cirkevný sudca a dlhé roky sa podieľal na výrobe náboženských programov v RTVS. Branislav Bukovský bol aj členom Rady KBS pre spoločenské komunikačné prostriedky.

„Pápež František stále hovorí o perifériách. A tým nemyslí len ľudí, ktorí hladujú a žijú v chudobe. Ide aj o duchovné periférie. Práve sem patria františkáni, na miesta, kde sú ľudia otrávení, bez nádeje, duchovne bezprizorní. Pokúsme sa náš časopriestor prežiariť svetlom svojej viery. A získajme tým aj ostatných, tých nezúčastnene stojacich na kraji chodníka. Smelo si prisadnime k rôznym ľuďom a úprimne počúvajme ich odpovede.“

Brat Filip, vlastným menom Andrej Čierny, je katolícky kňaz, člen Rehole menších bratov františkánov na Slovensku, no predovšetkým človek s otvoreným srdcom i mysľou. V knižnom rozhovore s redaktormi denníka Postoj ponúka hlboký ponor do svojho sveta naplneného láskou k Bohu a službou blížnym. Otvorene hovorí o cirkvi, spoločnosti i politike, no nevyhýba sa ani osobným zážitkom, skúsenostiam a témam, o ktorých zatiaľ nikdy s nikým nehovoril.