V spolupráci s tímom najlepších slovenských vedcov vám prinášame nový preklad Listu Rimanom z gréckej pôvodiny do spisovnej slovenčiny, ktorý je opatrený anotovaným lingvisticko-výkladovým komentárom s intertextovými prepojeniami.

Kniha je cirkevne schválená: Imprimatur udelil Mons. Bernard Bober, predseda KBS, arcibiskup – metropolita.

Okrem úvodu do Listu Rimanom je predstavená aj postava apoštola Pavla, ktorý je jeho autorom. Pavol z Tarzu, ktorý je bezpochyby jednou z najvýznamnejších postáv z prelomu tisícročí s vplyvom na východnú aj západnú sféru vtedajšej civilizácie. Jeho spisy predstavujú jeden z najlepšie zachovaných korpusov svetovej literatúry.

Popri exkluzívne teologicky zameraných analýzach sú Pavlove listy mimoriadne vhodným predmetom záujmu pre literárnych vedcov, ktorí neprestávajú skúmať ich literárnu a rétorickú dimenziu. Pavlove listy sú vďaka svojej náukovej hĺbke, rétorickej finese a jedinečnému literárnemu štýlu cenným a neopakovateľným príspevkom v literárnej produkcii zo začiatku nášho letopočtu. Ich obsah nie je exkluzívne religiózny, ale je mimoriadne bohatý aj na sociálne, kultúrne a antropologické aspekty.

Prekladatelia sa aj v prípade nového prekladu Listu Rimanom snažili o dôsledné a zrozumiteľné vyjadrenie zmyslu textu s citlivou pozornosťou voči vedľajším významom a s opatrným výberom slov, rešpektujúc moderné trendy slovenského jazyka. Hodnotový prínos týchto listov je nezmazateľne vpísaný v literárnej tradícii ľudstva, nestratil na svojej aktuálnosti ani po dvoch tisícročiach a naďalej zostáva dôležitým faktorom v nazeraní na človeka a spoločnosť modernej doby.

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva.

Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie.