V spolupráci s tímom najlepších slovenských vedcov vám prinášame nový preklad Listu Rimanom z gréckej pôvodiny do spisovnej slovenčiny, ktorý je opatrený anotovaným lingvisticko-výkladovým komentárom s intertextovými prepojeniami.

Kniha je cirkevne schválená: Imprimatur udelil Mons. Bernard Bober, predseda KBS, arcibiskup – metropolita.

Okrem úvodu do Listu Rimanom je predstavená aj postava apoštola Pavla, ktorý je jeho autorom. Pavol z Tarzu, ktorý je bezpochyby jednou z najvýznamnejších postáv z prelomu tisícročí s vplyvom na východnú aj západnú sféru vtedajšej civilizácie. Jeho spisy predstavujú jeden z najlepšie zachovaných korpusov svetovej literatúry.

Popri exkluzívne teologicky zameraných analýzach sú Pavlove listy mimoriadne vhodným predmetom záujmu pre literárnych vedcov, ktorí neprestávajú skúmať ich literárnu a rétorickú dimenziu. Pavlove listy sú vďaka svojej náukovej hĺbke, rétorickej finese a jedinečnému literárnemu štýlu cenným a neopakovateľným príspevkom v literárnej produkcii zo začiatku nášho letopočtu. Ich obsah nie je exkluzívne religiózny, ale je mimoriadne bohatý aj na sociálne, kultúrne a antropologické aspekty.

Prekladatelia sa aj v prípade nového prekladu Listu Rimanom snažili o dôsledné a zrozumiteľné vyjadrenie zmyslu textu s citlivou pozornosťou voči vedľajším významom a s opatrným výberom slov, rešpektujúc moderné trendy slovenského jazyka. Hodnotový prínos týchto listov je nezmazateľne vpísaný v literárnej tradícii ľudstva, nestratil na svojej aktuálnosti ani po dvoch tisícročiach a naďalej zostáva dôležitým faktorom v nazeraní na človeka a spoločnosť modernej doby.

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

Pôvodcom západnej civilizácie nie je len Grécko a Rím, ale predovšetkým Katolícka cirkev. Tá jej darovala modernú vedu, nemocnice, starostlivosť o chudobných, umenie aj základy ekonomiky voľného trhu či medzinárodného práva.

Prof. Thomas E. Woods v knihe Ako Katolícka cirkev budovala západnú civilizáciu oboznamuje čitateľov aj s tým, ako Cirkev vytvorila prvé univerzity, prečo je moderná interpretácia Galileiho príbehu nesprávna aj čo všetko priniesla Cirkev západnej spoločnosti tým, že zdôrazňovala posvätnosť ľudského života. Žiadna inštitúcia neurobila pre formovanie západnej civilizácie viac ako dvetisíc rokov stará Katolícka cirkev. Táto kniha poskytuje čitateľovi pravdivé informácie o našej civilizácii a presvedčivo popiera mýty o „temnom stredoveku".

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva.

Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie. 

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva. Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie.