Rozlišovanie je umenie. Umenie, ktoré bolo možno príliš dlho zabudnuté alebo vnímané viac ako nepríjemnosť než ako niečo esenciálne pre náš život. Ale nad toto umenie niet lepšieho, ak chceme skutočne čeliť našej ľudskej podstate, našej potrebe stať sa pravými mužmi a ženami, ktorí sa naplno realizujú, a hlavne, ktorí sú si plne vedomí toho, čím sú a čím by chceli byť.

Rozlišovanie však nie je umením, ktoré vykonávame sami. Uskutočňujeme ho spolu s tými, ktorí nás na našej ceste sprevádzajú. Ocitáme sa na púti. To nie je len cesta našich dnešných súčasníkov, ale aj ľudu, ktorý prichádza z diaľky a do ktorého patríme, či už z ľudského hľadiska, či po stránke viery.

Kniha Srdce nám hovorí o Bohu nie je len zbierkou katechéz pápeža Františka na túto tému, ale aj prechádzaním iných jeho textov. Každý z nás tak dostáva možnosť uvedomiť si svoje osobné smerovanie i putovanie celého ľudu vo svetle Slova.

Nakoniec, ako zdôrazňuje vo svojom úvode editor Giacomo Costa, „kniha sa končí svedectvom: pápež František sám hovorí, ako objavil rozlišovanie a začal ‚kráčať touto cestou‘ bez toho, aby sa už vrátil späť. Praktizovanie rozlišovania sa má stať životným príbehom a pápež František nás vyzýva, aby sme sa nezastavili len pri po-čúvaní jeho skúsenosti, ale aby sme sa sami vybrali na cestu a získali vlastnú skúsenosť.“  

„Strávila som roky vo väzení, žila som v zajatí výkonu. Vlastnú hodnotu som nachádzala v tom, koľko toho zvládnem. Mojou identitou bolo to, čo konám. No potom prišlo bolestivé zastavenie – a pozvanie vyjsť z väzenia von.“

Kniha Menej konať, viac byť je pozvánkou oslobodiť sa z područia výkonu, priepustkou smerom k rovnováhe, radosti a hlbším vzťahom. Mnohí dnes trpíme „výkonovou chorobou“.

Medzi svoju sebahodnotu a prácu či službu sme dali znamienko rovná sa. Do svojich životov sme tak vpustili strach z nedokonalosti a zlyhania, stres aj smútok a duchovné otroctvo. Aj preto nevidíme, že sme zaneprázdnenosť povýšili na cnosť a zo seba urobili unavený stroj. Ako sa z tohto bludného kruhu vymaniť?

Povedie nás osobný príbeh autorky Stanky Horváthovej (Gajdošovej) a jej skúsenosti z niekoľkoročného boja s vyhorením a jeho následkami. Je popretkávaný myšlienkami múdrych ľudí a kníh, výsledkami vedeckých štúdií, ale aj praktickými aktivitami a rozhovormi s odborníkmi. Vznikol tak knižný sprievodca, ktorý čitateľom pomôže zastaviť sa: učiť sa menej konať a viac byť.

Príbeh kňaza a disidenta Vladimíra Jukla bol dlho skrytý. A to napriek tomu, že spolu so Silvestrom Krčmérym zmenili pred rokom 1989 životy tisícom ľudí. Vždy mysleli oveľa viac na druhých než na seba a boli tak ochotní v hrozných podmienkach komunistického žalára pretrpieť aj mučenie.

Vladimír Jukl sa po návrate z väzenia, v ktorom strávil vyše 13 rokov, pustil opäť do obetavého angažovania sa pre cirkev a ľudí. Nezvyčajná životná cesta tohoto tajného kňaza bola plná nebezpečenstiev, hlbokých vzťahov i náročných výziev, ktoré prekonával s pokorou a neotrasiteľnou vierou v Boha.

V čom pre Jukla spočívala dôležitosť evanjelizácie Ruska? Prečo ho komunistický režim odsúdil na 25 rokov väzenia? Aké plody mala jeho práca v podzemnej cirkvi? Veľký príbeh „generála tajnej cirkvi" rozpráva azda najpovolanejší človek, ktorému bol Jukl učiteľom a spolupracovníkom, František Mikloško.

Jeho argumentácia je reakciou na ateistickú kultúru, ktorá dnes vyrastá okolo nás, a obranou ľudskej jedinečnosti. Vyvracia tvrdenie, že prírodný svet nemá žiadny zmysel či cieľ, a dokazuje, že posvätno a transcendentno predstavujú „reálnu prítomnosť“, vďaka ktorej ľudia prichádzajú k sebapoznaniu a nachádzajú slobodu a vykúpenie. Vzor zmyslu nachádzame v ľudskej tvári.

A Scruton dokazuje, že z tohto zážitku konštruujeme tvár sveta a oslovujeme aj Božiu tvár. V tvári nachádzame dôkaz vlastnej slobody a znak sebauvedomenia. Jednou z motivácií ateistickej kultúry je ujsť pred okom súdu. Pred okom súdu človek utečie tak, že vymaže tvár: a Scruton dokazuje, že toto je najznepokojivejší aspekt čias, v ktorých žijeme. V rámci svojho rozsiahleho argumentu Scruton vysvetľuje stále silnejší pocit skazy, ktorý zažívame, keď návyky hľadania slasti a konzumizmu zbavujú svet tváre.

Jeho kniha bráni zasvätený svet pred návykom znesväcovania a ponúka víziu náboženského spôsobu života v čase skúšky.

Toto sú príbehy zázrakov, odvahy, zmenených životov, pokory a pomoci chudobným.

Sedemdesiat najznámejších, najobľúbenejších svätcov vás prevedie dejinami Cirkvi od raných čias po súčasnosť. Zoznámite sa napríklad s Janou z Arku, ktorú jej úžasná viera postavila do čela armády, keď kráľova odvaha zlyhala. Alebo s Františkom z Assisi, ten sa vzdal rodinného majetku, obliekol si plátenný odev najchudobnejších a založil nový rehoľný rád. Svojou odvážnou jemnosťou tiež skrotil vlka, ohrozujúceho mesto. Valentín, kňaz z čias starovekého Ríma, zas tak často hovoril o Kristovej láske, že v deň jeho sviatku 14. februára sa dodnes ľudia na celom svete navzájom obdarúvajú malými darčekmi na znak toho, že sa majú radi. O Tomášovi Akvinskom sa dozviete, že často bol terčom výsmechu, no nakoniec sa stal veľ kým učiteľom. A viete, že Peter Claver sa staral o tisícky otrokov, ktorých privážali na lodiach z Afriky do Južnej Ameriky?

Na stránkach tejto knižky objavíte toho oveľa viac. Každý svätec je zobrazený v dramatickej a plnofarebnej ilustrácii. Súčasťou jednotlivých príbehov je deň v roku, kedy si pripomíname uvedeného svätca, jeho miesto pôsobenia, symboly svätca a tiež koho alebo čoho je patrónom. Príbehy spolu vytvárajú bohatú inšpiratívnu históriu viery a odvahy, ktorá určite osloví každého, kto sa snaží nasledovať Ježiša Krista.

Mnísi vykresľujú vo svojom popise boja s démonmi skutočnosť, ktorej musíme čeliť všetci. Na svojej ceste k Bohu zažívame, že je v nás mnoho pokušení, ktoré nás chcú od neho odradiť. Sú v nás pudy, žiadostivé želania, nadmerné potreby, chúťky po moci, negatívne emócie, ktoré nás oslepujú voči realite, búrlivé afekty, ktoré v nás vytvárajú chaos a krivia nám pohľad na Boha.

Mnísi zakúsili, že nemožno prísť k Bohu bez toho, aby sme sa postavili pudom a emóciám. Nemožno ich vytlačiť, musíme si ich pripustiť a vyrovnávať sa s nimi. Zaobchádzanie so zlom má pritom rozličné formy. Raz ho pustíme do seba, aby sme ho pozorne sledovali a tým ho prekonali, inokedy existuje len možnosť to negatívne jednoducho odstrihnúť a démona vyhnať.

Väčšina ľudí venuje neporovnateľne viac času príprave na svoje budúce povolanie, než príprave na manželstvo, hovorí Dr. Gary Chapman vo svojej knihe To keby sme vedeli pred svadbou.

Drvivá väčšina slobodných dospelých túži po manželskom vzťahu na celý život a nechcú, aby oni sami a prípadne ich deti museli prežiť bolestnú skúsenosť rozvodu. Tragédiou je, že mnoho z nich nemá ani najmenšiu predstavu, ako budovať takéto manželstvo. Aj to je dôvodom vysokej rozvodovosti.

Známy autor a manželský poradca Gary Chapman dúfa, že sa mu svojou najnovšou knihou podarí aspoň trochu tento trend zmierniť. Má 35-ročnú skúsenosť s manželským poradenstvom a je presvedčený, že dôvodom rozvodov je aj nedostatočná príprava na manželstvo a neschopnosť a neochota naučiť sa vo vzťahu spolupracovať. 

Kniha obsahuje výber dvadsaťjeden úryvkov z trinástich najdôležitejších diel C. S. Lewisa, ktoré vyšli na Slovensku do roku 2021. Lewis bol jedným z najväčších kresťanských mysliteľov a autorov 20. storočia. Úryvky z jeho diel pôvodne pripravoval Marek Markuš ako články pre časopis .týždeň.

Pre knižné vydanie boli jednotlivé kapitoly doplnené širším edičným tímom – každá kapitola tak obsahuje:

(1) úvod do kontextu a zámeru daného diela, (2) úryvok Lewisovho textu, (3) otázky na zamyslenie pre individuálneho čitateľa alebo malú diskusnú skupinu a (4) biblickú reflexiu o nastolených témach.

„Myšlienky C. S. Lewisa akoby vôbec nestarli. Zdá sa, že dozrievajú ako víno a prekvapujú svojou aktuálnosťou. V hľadaní odpovedí na zložité otázky dneška niet lepšieho sprievodcu, ako jeho múdry a láskavý hlas. Táto študijná antológia – výber z toho najlepšieho, čo C. S. Lewis napísal – vychádza naozaj v pravú chvíľu.“ – Pavel Hošek, profesor religionistiky Univerzity Karlovy

„Neobyčajné dielo, ktoré pozýva do diskusie nielen s geniálnym C. S. Lewisom, ale aj so samým sebou, a dokonca s Bohom. Málokedy sa človek stretne s tak krásnym a príťažlivým mixom intelektuálnych a duchovných stimulov, ktoré otvárajú čitateľovi cestu do hĺbky, ktorá nemá hraníc. Už to chce iba odvahu čitateľa pustiť sa do ďalšieho dobrodružstva.”– Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Emočne zrelá žena vychádza z príbehu autorky Geri Scazzerovej a hovorí o tom, ako našla cestu z neautentickej, povrchnej spirituality k skutočnej slobode v Kristovi.

Každý, kto nasleduje Ježiša, by mal spoznať a aplikovať pravdy, z ktorých Geri s Peterom vychádzajú, a sú základom duchovnej formácie a hodnôt v zbore New Life Fellowship Church v Queense v New Yorku, ktorého sú súčasťou. Osem zásad opísaných v tejto knihe vám ponúkajú spôsob, ako sa udržať na ceste k emočnej zrelosti. Bez odvážnych mužov a žien, ktorí prijmú výzvu predstavenú v tejto knihe, sotva dokážeme budovať zdravé biblické spoločenstvá, ktoré budú svetu efektívne komunikovať evanjelium a premieňať životy.

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. prirovnáva liturgiu k nádhernej freske, ktorá je síce dobre zachovaná, no prekrývajú ju neskoršie omietky a nátery. Vo svojej knihe Duch liturgie sa podujal poukázať na všetky nánosy, ktoré sa na liturgii usadili, a poukázať na jej pôvodného ducha. Upozorňuje na nevyhnutnosť prístupu plného úcty, aby sa na krásnej freske liturgie neobjavovali vždy nové a nové vrstvy „omietky“.

„Nejde mi o vedecké diskusie či výskumy, ale o snahu nanovo pochopiť vieru, o správne uskutočnenie je ústredných vyjadrovacích foriem, ktorými je práve liturgia. Keby kniha spôsobila niečo také, ako ‚liturgické hnutie, hnutie zamerané na liturgiu, a podnietila by tak jej správne, vnútorné i vonkajšie uskutočňovanie, zámer, s ktorým som ju napísal, by bol vrchovato naplnený.”

Jsou skutečnosti, které vyvolávají všeobecný potlesk, a skutečnosti odvržené na okraj, které nikdo nepochválí.

Štěpán Smolen se ve své knize Pominuté chvály vydáva na periferii a nabízí padesát krátkých statí velebících mimo jiné kněžské žvásty, zasmušilé lidi, vánoční bahno, rutinu, alkohol, čekání, zkažené papeže, zaostávání, politickou pasivitu nebo manželku svatého Petra.

Pred časom sme sa zamysleli nad Slovákmi, ktorí sa stali biskupmi, no zmizli spred našich očí a mená niektorých nie sú známe ani informovanejším katolíkom.

To, že z poverenia pápeža odišli do inej krajiny či celkom inej kultúry, v nejednom prípade nebol žiaden ich misionársky sen. Niekto sa cítil zviazaný so svojou rehoľou na Slovensku, iný si skôr predstavoval, že bude pôsobiť v akademickom svete vysokej teológie. Lenže títo biskupi po oslovení neuhli a začali ten cudzí svet pokladať za svoju novú misiu – aj napriek ťažkým podmienkam, ktoré ich za hranicami čakali, aj bez onej úradnej slávy či moci, aká sa s týmto postom spájala či spája v iných kútoch sveta. Napokon nás veľmi potešilo, že oslovení biskupi, Vladimír Fekete, Ladislav Hučko, Milan Šášik, Marián Pacák a Milan Lach, súhlasili s otvorenými rozhovormi s tým, že sa budeme zhovárať nielen o ich živote pred rokom 1989 a po ňom, o pôsobení v Severnej Amerike, Azerbajdžane, na Ukrajine či v Česku, ale aj o ich pohľade na dnešnú slovenskú spoločnosť a cirkev.

Výsledkom je kniha rozhovorov s mužmi, ktorých spája misia, no líšia sa životným príbehom aj perspektívou, napokon najmladší dvaja z biskupov majú len 45 rokov, najstarší oslávil tento rok sedemdesiatku.