Kryli a zahladzovali prúsery spriaznených podnikateľov a oligarchov, ktorí mali už dávno sedieť v base. Milióny z pokútnych kšeftov prali cez čínsku práčku, aby si ich potom delili na rušnom bulvári ako bossovia talianskej mafie, keď vyplácali svojich vojakov za predaj heroínu alebo koksu.

Chránili aj nominantov najsilnejšej vládnej strany, ktorí preberali úplatky v krabiciach od šampanského. Sledovali opozičných politikov, prezidenta republiky aj novinárov, aby ich mohli škandalizovať a kompromitovať. Jeden z nich bol neskôr zlikvidovaný rukou chladnokrvného vraha.

Mysleli si, že sú bohovia, na ktorých si nikto netrúfne. Vytvorili si vlastný štát v štáte: s vlastnými, značne pokrivenými pravidlami. Na prvom aj poslednom mieste boli peniaze. Keď sa im niekto postavil na odpor, poštvali naňho výpalníkov z Národnej kriminálnej agentúry.

Padreho klan nekupčil s narkotikami, jeho hlavnou devízou bol vplyv a obchodným artiklom beztrestnosť. Konal na objednávku najvyšších politických kruhov, hlavne predsedu vlády a ministra vnútra. Organizovaný zločin sedel na vrchole štátu a jeho bezpečnostných zložiek.

Po volebnom víťazstve obyčajného človeka sa však začal megastroj korupcie zadrhávať. Jeden z členov klanu spustil svojim svedectvom lavínu, ktorá so sebou strhávala všetko, čo jej stálo v ceste. Úplatných politikov, funkcionárov polície, prokuratúry aj prominentných sudcov.

Trvalo šesť rokov, kým sa dostal šokujúci príbeh slovenskej policajnej mafie do vyšetrovacích spisov. A teraz sa o ňom dozviete z tejto knihy, ktorá čerpá aj z osobných svedectiev hlavných aktérov zvnútra systému. Vitajte vo svete špinavých peňazí, intríg a nekontrolovateľnej moci.

O vydavateľstve: svabach.sk

Vo svojej predchádzajúcej knihe 12 pravidiel pre život ponúkol uznávaný mysliteľ, klinický psychológ Jordan B. Peterson liek na chaos v našom živote: sú ním večné pravdy aplikované na moderné problémy.

Svojimi postrehmi pomohol skvalitniť život miliónom čitateľov a dnes ho poznajú všade vo svete. V dlho očakávanom pokračovaní tejto knihy načiera Peterson ešte hlbšie do danej problematiky. Vysvetľuje, že časť zmyslu života objavíme až vtedy, keď sa odvážime vkročiť na miesta, ktoré nepoznáme, a prispôsobíme sa neprestajne sa meniacemu svetu.

Platí totiž, že ak priveľa chaosu vnáša do života neistotu, nadbytok poriadku vedie k strate zvedavosti a kreatívnej životaschopnosti. Kniha Za hranicou poriadku nás vyzýva, aby sme našli rovnováhu medzi poriadkom a chaosom, dvoma fundamentálnymi princípmi reality, a objavili tak zásadné pravdy, ktoré ležia na ich hranici.

Jordan Peterson pripomína, že aj v časoch neistoty a utrpenia máme k dispozícii zdroje sily. Sú to poznatky o ľudskej duši, filozofické pravdy aj veľké príbehy a mýty našich predkov. Na základe stáročiami overených pilierov ľudského poznania a tiež vlastných životných a pracovných skúseností z psychologickej poradne formuloval autor ďalších dvanásť pravidiel pre život predstavujúcich mapu, pomocou ktorej sa dopracujú k odvážnejšiemu, kvalitnejšiemu a zmysluplnejšiemu životu. 

Amerikou sa prehnala ľavicová revolúcia: v mene spravodlivosti a boja proti rasizmu sa tam presadila ideológia, ktorá vytvára novú netoleranciu - v liberálnych médiách môže jedno nesprávne slovo ukončiť kariéru, na univerzitách vládne atmosféra strachu, firmy prepúšťajú zamestnancov, ktorí sa vzpierajú novému duchu doby.

René Pfister, šéf washingtonskej kancelárie nemeckého týždenníka SPIEGEL, opisuje toto nové politické náboženstvo na mnohých príkladoch a príbehoch a ukazuje, prečo sa americká demokracia nedostáva pod tlak len sprava. Vysvetľuje, ako dogmatizmus, myslenie v kategóriách „priateľ - nepriateľ“ a davová mentalita na internete už nebezpečne obmedzili slobodu prejavu v USA. Pôsobivým spôsobom varuje pred týmto novým fundamentalizmom, proti ktorému sa musíme postaviť, aby sme aj u nás ubránili otvorenú spoločnosť. 

„To najlepšie, čo som zatiaľ o novej ľavicovej vierouke čítal.“ – Jan Fleischhauer, nemecký novinár a spisovateľ

Vybrakovaná štátna kasa plus tunely na doprave dlhšie ako Branisko. Eurofondy len pre vyvolených a provízie ako podmienka úspechu na všetkých úrovniach spoločnosti.

Kradli ako po nebohom, vypaľovali podnikateľov, vyrábali kompromateriály. Manipulovali s nahrávkami a kupčili so spravodlivosťou, aby sa vyhli base.

Polícia začala odvážne vyšetrovať aj kriminalitu bielych golierov, ktorá bola zlatou horúčkou v neslávnej histórii Zderu. Hotový Klondike.

Padreho klan mal dlho imunitu, lebo sa mohol spoľahnúť na politické krytie Šéfa s Fúkačom. Po výpovediach kajúcnikov však stratila policajná mafia pôdu pod nohami.

Ohrozovali predovšetkým jej peniaze, ale aj moc a beztrestnosť. Padre, Tibor a ďalší členovia klanu sedeli bezmocne v chladných celách a čakali na zázrak.

Ich jedinou nádejou bolo volebné víťazstvo Zderu a odstavenie nepohodlných vyšetrovateľov, prokurátorov, sudcov.

Šéf nakoniec vyhral a vrátil sa silnejší než kedykoľvek predtým. Deň zúčtovania sa blížil…

Je veľa kníh o hrdinoch, ktorí bojovali s totalitou, väznením alebo zachránili životy prenasledovaných. No táto kniha je venovaná kňazovi Braňovi Bukovskému, ktorý už svoju kňazskú službu prežíval v slobode a venoval sa „len svojim povinnostiam“. Zanechal po sebe neustále sa obnovujúce, živé a fungujúce spoločenstvá.

Čo živí tento prameň, že z neho môžeme neustále čerpať?

Ako je možné, že dielo také nenápadné zanechalo takú hlbokú stopu v srdciach ľudí?

Odpoveď som našiel v texte Alessandra D‘Aveniu publikovanom na Postoji, kde je aj citát z knihy Maľovaný závoj od Somerseta Maughama: „Pamätaj, že plnenie povinností nie je ničím a že ich plnením si nezískaš viac zásluh ako umývaním rúk. Jediné, čo sa počíta, je láska k povinnosti; keď sa v tebe láska a povinnosť zjednotia, budeš v stave milosti a budeš sa tešiť zo šťastia, ktoré prevyšuje každé chápanie.“ Tu je kľúč k pochopeniu Braňovho života. Pragmatik by povedal, že si len zodpovedne a svedomito plnil svoje povinnosti. Kto vidí za závoj pragmatizmu, vidí svätého muža súčasnosti, spaľovaného láskou ku každému a ku všetkému, čo pred neho Boh denne predkladá. A práve toto nás, ktorí sme Braňovu pastoráciu zažili, stále priťahuje. O jeho inšpirujúcom živote sú svedectvá a príbehy v tejto knihe. Potrebujeme čoraz viac svätých mužov každodennej rutiny, ktorí deň čo deň opakujú Bohu svoje „áno“.

A keď je dielo dokonané, počujú Otcov hlas: „Vitaj doma, syn môj. Poď, oddýchni si a vojdi do mojej radosti. Svadobný oblek a hostina sú už nachystané, zaujmi miesto, ktoré som ti prichystal.“ Aspoň tak si to predstavujem... Tomáš Horváth (Člen farského spoločenstva na Teplickej, priateľ Braňa Bukovského)

* 13. február 1968

† 23. marec 2014

Branislav Bukovský sa narodil 13. februára 1968 v Trnave. Za kňaza bol ordinovaný 10. 6. 1995. Pôsobil ako kaplán v Piešťanoch, vo farnosti Bratislava-Blumentál i v bratislavskej Farnosti sv. Alžbety. Ako administrátor slúžil od roku 1999 vo farnosti Veľké Ripňany. V roku 2001 bol menovaný za farára do farnosti Bratislava-Devín a od roku 2006 pôsobil ako farár vo Farnosti Kráľovnej rodiny v Bratislave. Pôsobil zároveň ako cirkevný sudca a dlhé roky sa podieľal na výrobe náboženských programov v RTVS. Branislav Bukovský bol aj členom Rady KBS pre spoločenské komunikačné prostriedky.

Ktoré najhodnotnejšie poznatky by mal každý mať?

Uznávaný klinický psychológ Jordan Peterson významne ovplyvnil súčasné chápanie osobnosti.

Vďaka svojim prednáškam o Biblii, ľúbostných vzťahoch či mytológii, ktoré oslovili desiatky miliónov ľudí, ho možno zaradiť medzi najpopulárnejších mysliteľov na svete. V dobe nevídaných zmien a polarizujúcej politiky našiel jeho priamy a osviežujúci odkaz o dôležitosti osobnej zodpovednosti a starovekej múdrosti odozvu na celom svete. V tejto knihe ponúka dvanásť dômyselných a praktických princípov pre zmysluplný život, ktoré nás nabádajú, aby sme si upratali vo vlastnom dome skôr, než začneme kritizovať iných, alebo aby sme sa porovnávali so svojím včerajším ja, nie s dnešným ja niekoho iného. Ukazuje nám, že sa nemáme snažiť dosiahnuť šťastie. Namiesto toho musíme hľadať zmysel nielen pre zmysel samotný, ale aby sme sa bránili proti utrpeniu, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou nášho života.

Peterson vychádza z jasných príkladov zo svojej klinickej praxe i osobného života, z prvotriednych poznatkov zo psychológie a filozofie a ponaučení plynúcich z najstarších mýtov a príbehov ľudstva. Čitateľa tak pozýva na neopakovateľnú intelektuálnu cestu

12 pravidiel pre život je pútavá, inšpiratívna kniha, ktorá ponúka liek na chaos v našich životoch: nesmrteľné pravdy aplikované na naše súčasné problémy.

Prečítajte si aj ďalšiu knihu od Jordana Petersona s názvom Za hranicou poriadku.

Atómové návyky ponúkajú overený návod, ako sa každý deň zlepšiť o jedno percento bez ohľadu na svoje ciele.

Popredný svetový odborník na tvorbu návykov James Clear odhaľuje praktické stratégie, ktoré vás do detailov naučia, ako si dokonale osvojiť drobné prejavy správania, ktoré vedú k pozoruhodným výsledkom. Ak vám padne zaťažko meniť návyky, problém nie je vo vás, ale v systéme, ktorý ste si vybrali. Nieže by ste sa nechceli zmeniť, jednoducho ste si zvolili nesprávny systém. Nestúpate na úroveň svojich cieľov, klesáte na úroveň svojich systémov.

S Atómovými návykmi získate plán, ktorý vám pomôže vystúpiť na novú úroveň. James Clear dokáže rozložiť komplikované témy na jednoduché prejavy správania, ktoré sa dajú okamžite zaviesť do každodenného života a práce. Čerpá z biológie, psychológie a neurovied, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné. Čitateľov inšpiruje a pobaví aj pravdivými príbehmi zlatých olympijských medailistov, oceňovaných umelcov, úspešných podnikateľov, život zachraňujúcich lekárov a hviezdnych komikov, ktorí sa pomocou umenia malých návykov vyšvihli na vrchol svojej profesie.

Atómové návyky zmenia spôsob, akým uvažujete o pokroku, a poskytnú vám nástroje a techniky, aby ste sa dokázali posunúť vyššie – či už ste športovec a chcete vyhrať preteky, líder, ktorý túži zoptimalizovať svoj podnik, alebo jednotlivec, ktorý by chcel skončiť s fajčením, schudnúť, zbaviť sa stresu či dosiahnuť trvalý úspech.

Je vedou odhadovaný vek Zeme v rozpore s Bibliou? Platí, že po prijatí Kopernikovho heliocentrizmu zvíťazila veda nad vierou? Ako si vysvetliť prvých sedem biblických dní? Čo sú prednosti a čo nedostatky evolučnej teórie?

Oxfordský profesor John C. Lennox vysvetľuje, že náboženstvo a veda pri správnom prístupe nie sú v rozpore, ale vzájomne sa obohacujú.

Čitateľov prevádza prvou kapitolou knihy Genezis a ukazuje, že aj po tisíckach rokov ide o hlboké a moderné dielo.

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva. Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie.

Naše deti sú prvou generáciou vyrastajúcou v obklopení displejov. Je to nová situácia, ktorú dennodenne rieši každý rodič.

Kniha Krotitelia displejov pomáha vychovávať deti tak, aby život s digitálnymi médiami zvládli. No nie je to kniha len o deťoch. Autorka kladie provokatívne otázky každému vlastníkovi smartfónu a používateľovi internetu. Aby nám technológie nebrali viac, ako nám dávajú.

Zdá sa, že západný svet je dnes v kríze. Pod všetkým tým šialenstvom sociálnych médií a politikou v štýle reality šou je však skrytá hlbšia skutočnosť: nechávame sa unášať prúdom, zacyklili sme sa v opakovaní a ocitli sme sa v slepej uličke.

Kniha Dekadentná spoločnosť hovorí o tom, čo sa stane, keď bohatá a mocná spoločnosť prestane napredovať – o tom, ako kombinácia bohatstva a technologickej zdatnosti spolu s ekonomickou stagnáciou, patovou situáciou, kultúrnym vyčerpaním a demografickým poklesom vytvárajú zvláštny druh „udržateľnej dekadencie“ , civilizačnú ospanlivosť, ktorá môže trvať dlhšie, než si myslíme.

Ross Douthat tvrdí, že nespokojnosť a zmätok dneška sú do veľkej miery odrazom pocitu márnosti a sklamania, pocitu, že budúcnosť nenaplnila dané sľuby, všetky hranice sa uzavreli a cesty vpred vedú len do hrobu. Obávame sa katastrofy, ale istým spôsobom po nej aj túžime. Alternatívou je totiž prijať skutočnosť, že sme trvalo dekadentní: starneme, spohodlneli sme a zasekli sa, odstrihli sme sa od minulosti a stratili vieru v budúcnosť, nezaujímajú nás ani spomienky, ani ambície. Čakáme na nejakú záchrannú inováciu alebo zjavenie a pritom vedno starneme v žiarivom svetle drobných obrazoviek.

Douthat napráva aj optimistov, podľa ktorých sme čoraz bohatší a šťastnejší, aj pesimistov, ktorí čochvíľa očakávajú kolaps. Stanovuje diagnózu stavu modernej spoločnosti: ako sme sa sem dostali, ako dlho môže trvať vek frustrácie a akým spôsobom, či renesanciou, alebo katastrofou, sa naša dekadencia môže napokon skončiť. 

Klub nerozbitných detí je o hľadaní strateného detského šťastia v dobe tabletov a instantných riešení.

Na rozdiel od prekladov americkej výchov­nej literatúry je to kniha šitá na mieru slovenským rodičom. Vychádza z medicínskych a psychologických štúdií a je doplnená o rozhovory so slo­venskými expertmi. Každý z nich je autoritou v jednej z dôležitých oblastí, ktoré potrebujeme rozvíjať u našich detí. Aby zvládli náročnú dobu, v ktorej budú žiť. Aby sa stali nerozbitnými.