Mnísi vykresľujú vo svojom popise boja s démonmi skutočnosť, ktorej musíme čeliť všetci. Na svojej ceste k Bohu zažívame, že je v nás mnoho pokušení, ktoré nás chcú od neho odradiť. Sú v nás pudy, žiadostivé želania, nadmerné potreby, chúťky po moci, negatívne emócie, ktoré nás oslepujú voči realite, búrlivé afekty, ktoré v nás vytvárajú chaos a krivia nám pohľad na Boha.

Mnísi zakúsili, že nemožno prísť k Bohu bez toho, aby sme sa postavili pudom a emóciám. Nemožno ich vytlačiť, musíme si ich pripustiť a vyrovnávať sa s nimi. Zaobchádzanie so zlom má pritom rozličné formy. Raz ho pustíme do seba, aby sme ho pozorne sledovali a tým ho prekonali, inokedy existuje len možnosť to negatívne jednoducho odstrihnúť a démona vyhnať.

Klub nerozbitných detí je o hľadaní strateného detského šťastia v dobe tabletov a instantných riešení.

Na rozdiel od prekladov americkej výchov­nej literatúry je to kniha šitá na mieru slovenským rodičom. Vychádza z medicínskych a psychologických štúdií a je doplnená o rozhovory so slo­venskými expertmi. Každý z nich je autoritou v jednej z dôležitých oblastí, ktoré potrebujeme rozvíjať u našich detí. Aby zvládli náročnú dobu, v ktorej budú žiť. Aby sa stali nerozbitnými.

Jeho argumentácia je reakciou na ateistickú kultúru, ktorá dnes vyrastá okolo nás, a obranou ľudskej jedinečnosti. Vyvracia tvrdenie, že prírodný svet nemá žiadny zmysel či cieľ, a dokazuje, že posvätno a transcendentno predstavujú „reálnu prítomnosť“, vďaka ktorej ľudia prichádzajú k sebapoznaniu a nachádzajú slobodu a vykúpenie. Vzor zmyslu nachádzame v ľudskej tvári.

A Scruton dokazuje, že z tohto zážitku konštruujeme tvár sveta a oslovujeme aj Božiu tvár. V tvári nachádzame dôkaz vlastnej slobody a znak sebauvedomenia. Jednou z motivácií ateistickej kultúry je ujsť pred okom súdu. Pred okom súdu človek utečie tak, že vymaže tvár: a Scruton dokazuje, že toto je najznepokojivejší aspekt čias, v ktorých žijeme. V rámci svojho rozsiahleho argumentu Scruton vysvetľuje stále silnejší pocit skazy, ktorý zažívame, keď návyky hľadania slasti a konzumizmu zbavujú svet tváre.

Jeho kniha bráni zasvätený svet pred návykom znesväcovania a ponúka víziu náboženského spôsobu života v čase skúšky.

Zápisník Dotyk pokoja je dokonalým spojením krásy, praktickosti a duchovného povzbudenia.

Zápisník, ktorý je určený prevažne pre ženy, nadväzuje na knihy Ako byť šťastný a Ako žiť s Bohom. Ponúka priestor na zaznamenávanie hlbokých myšlienok, plánov alebo modlitieb. S tvrdou väzbou a pútavou grafikou od misionárov saletínov z farnosti Považská Bystrica — Rozkvet, je ideálnym darčekom na akúkoľvek príležitosť – či už pre blízku osobu alebo pre vás samotných.

Tento výnimočný zápisník obsahuje:

Linajkové strany, ktoré ponúkajú dostatok miesta na zapisovanie.

Krásne inšpiratívne stránky, ktoré vás povzbudia a prinesú pokoj do vášho každodenného života.

Dotyk pokoja nie je len zápisníkom – je verným sprievodcom, ktorý vám pripomenie dôležitosť chvíľ zamyslenia a radosti zo života.

Federico má sedemnásť rokov a v srdci nosí otázky, na ktoré mu život doposiaľ nedal odpovede.

Školský rok sa skončil a leto i jeho mesto, oslnivé a záhadné Palermo, mu otvorili svoju náruč. Je práve uprostred príprav na prázdninový študijný pobyt v Oxforde, keď náhodou stretne dona Pina Puglisiho, svojho profesora náboženstva. Ten ho pozve do štvrte, kde pôsobí, aby mu pomohol pri práci s deťmi.

Keď Federico prekročí železničné priecestie oddeľujúce štvrť Brancaccio od ostatného mesta, ešte nevie, že v tej chvíli sa začína jeho nový, naozajstný život. Večer sa vráti domov bez bicykla, s natrhnutou perou a s pocitom, že odhalil úplne cudzí svet, ktorý sa ho však napriek tomu bytostne dotýka.

Ocitá sa v spleti uličiek, ktoré kontrolujú muži s čudnými prezývkami ako Lovec, Turek, Matka Príroda, a títo muži rešpektujú jediné prikázanie – to, ktoré im diktuje Cosa Nostra. Našiel tam však aj ulice, kde bývajú Francesco, Lucia, Maria, Dario, Serena a mnohí ďalší, ktorí sa nevzdali nádeje na lepší život.

O pravej povahe lásky sa už napísalo veľa slov a veľa kníh, ale len niekoľko z nich je takých výstižných, ako táto kniha.

C. S. Lewis v nej sumarizuje štyri typy ľudskej lásky – náklonnosť, priateľstvo, eros a kresťanskú lásku (Božiu lásku).

Prvé tri sú nám prirodzené, ale Lewis nám ukazuje, ako sa bez Božej lásky deformujú, a dokonca sa môžu stať nebezpečnými. Láska začne byť démonom vo chvíli, keď začne byť bohom. Ak by sme ignorovali pravdu, že Boh je láska, mohli by sme nebadane dospieť k opačnému tvrdeniu, totiž že láska je Boh. 

„Tessa Afsharová v tomto dynamickom románe, ktorý som nedokázala pustiť z rúk, spája dobrodružstvo a príbeh lásky. Páčilo sa mi, ako na stránkach knihy oživila toľko historických postáv. Skrytého princa vrelo odporúčam!“- Francine Riversová, autorka New York Times bestsellerov

Keren, nadaná židovská pisárka, ktorá pracuje pre veľkého Daniela, si spolu s jeho synmi a ich priateľom Jeredom osvojuje cudzie jazyky aj umenie šermu. Po tragickej nehode, ktorá jej zmení život, sa ocitá ďaleko od domova, kde je poverená zvláštnou úlohou: z pastierika vychovať šľachtica. Keď sa náhodou dozvie pravdu o chlapcovom pôvode, pochopí, že ho musí ochrániť pred krvilačným kráľom.

Jered síce nedokáže Keren odpustiť, no napriek tomu sa vydáva na dlhú cestu cez hory, aby ju bezpečne priviedol domov. Keď zistí, kto je v skutočnosti Kereniným žiakom, potlačí v sebe zatrpknutosť a rozhodne sa svojej niekdajšej priateľke pomôcť zachrániť toho, ktorý jedného dňa vyslobodí jeho ľud z babylonského zajatia.

„Tessa Afsharová opäť ukázala, že vie, ako do biblického prostredia zasadiť príbeh plný dobrodružstva a napätia, ktorý osloví aj moderného čitateľa.“- Publishers Weekly

Tessa Afsharová je úspešnou autorkou historických románov s biblickými námetmi Klenot Nílu, Dcéra Ríma, Anjelský chlieb či Krajina mlčania. Pochádza z Iránu, ale po štúdiu v Anglicku sa natrvalo usadila v USA. Vyštudovala teológiu a po dvadsiatich rokoch služby v cirkevnom prostredí sa rozhodla naplno venovať písaniu.

Pavol Čekan, Peter Visolajský a Richard Kollár,patria medzi najviditeľnejšie tváre pandémie. Rozhovory s nimi tvoria skladačku ako v zákulisí vznikali politické rozhodnutia, aká atmosféra vládla na krízových štáboch a čo nás rok pandémie naučil.

Je dobré ich počúvať, pretože nás čakajú ešte mnohé boje o zdravý rozum a o to, aby v zlomových momentoch zohrávali kľúčovú úlohu práve veda, odbornosť, ale aj otvorenosť voči iným názorom, pokora a rozvaha. 

Pred časom sme sa zamysleli nad Slovákmi, ktorí sa stali biskupmi, no zmizli spred našich očí a mená niektorých nie sú známe ani informovanejším katolíkom.

To, že z poverenia pápeža odišli do inej krajiny či celkom inej kultúry, v nejednom prípade nebol žiaden ich misionársky sen. Niekto sa cítil zviazaný so svojou rehoľou na Slovensku, iný si skôr predstavoval, že bude pôsobiť v akademickom svete vysokej teológie. Lenže títo biskupi po oslovení neuhli a začali ten cudzí svet pokladať za svoju novú misiu – aj napriek ťažkým podmienkam, ktoré ich za hranicami čakali, aj bez onej úradnej slávy či moci, aká sa s týmto postom spájala či spája v iných kútoch sveta. Napokon nás veľmi potešilo, že oslovení biskupi, Vladimír Fekete, Ladislav Hučko, Milan Šášik, Marián Pacák a Milan Lach, súhlasili s otvorenými rozhovormi s tým, že sa budeme zhovárať nielen o ich živote pred rokom 1989 a po ňom, o pôsobení v Severnej Amerike, Azerbajdžane, na Ukrajine či v Česku, ale aj o ich pohľade na dnešnú slovenskú spoločnosť a cirkev.

Výsledkom je kniha rozhovorov s mužmi, ktorých spája misia, no líšia sa životným príbehom aj perspektívou, napokon najmladší dvaja z biskupov majú len 45 rokov, najstarší oslávil tento rok sedemdesiatku.

Rozlišovanie je umenie. Umenie, ktoré bolo možno príliš dlho zabudnuté alebo vnímané viac ako nepríjemnosť než ako niečo esenciálne pre náš život. Ale nad toto umenie niet lepšieho, ak chceme skutočne čeliť našej ľudskej podstate, našej potrebe stať sa pravými mužmi a ženami, ktorí sa naplno realizujú, a hlavne, ktorí sú si plne vedomí toho, čím sú a čím by chceli byť.

Rozlišovanie však nie je umením, ktoré vykonávame sami. Uskutočňujeme ho spolu s tými, ktorí nás na našej ceste sprevádzajú. Ocitáme sa na púti. To nie je len cesta našich dnešných súčasníkov, ale aj ľudu, ktorý prichádza z diaľky a do ktorého patríme, či už z ľudského hľadiska, či po stránke viery.

Kniha Srdce nám hovorí o Bohu nie je len zbierkou katechéz pápeža Františka na túto tému, ale aj prechádzaním iných jeho textov. Každý z nás tak dostáva možnosť uvedomiť si svoje osobné smerovanie i putovanie celého ľudu vo svetle Slova.

Nakoniec, ako zdôrazňuje vo svojom úvode editor Giacomo Costa, „kniha sa končí svedectvom: pápež František sám hovorí, ako objavil rozlišovanie a začal ‚kráčať touto cestou‘ bez toho, aby sa už vrátil späť. Praktizovanie rozlišovania sa má stať životným príbehom a pápež František nás vyzýva, aby sme sa nezastavili len pri po-čúvaní jeho skúsenosti, ale aby sme sa sami vybrali na cestu a získali vlastnú skúsenosť.“  

Rozprávková kniha Zamatový králik sa radí ku klasickým a kanonickým dielam v rámci literatúry pre deti a mládež, pričom do zlatého fondu patria aj pôvodné ilustrácie Williama Nicholsona.

Vo Veľkej Británii vyšla po prvý raz v roku 1921 a druhé americké vydanie o rok neskôr vo vydavateľstve George H. Doran Company s ilustráciami spomínaného W. Nicholsona prinieslo knihe zaslúžené široké uznanie.

Zamatový králik je príbehom hračky, vypchaného králika, ktorý sa túži stať ozajstným, čo sa mu vďaka láske jeho majiteľa, malého chlapca, aj vyplní. Keď chlapec ochorie na šarlach, všetky jeho hračky musia byť spálené. Vďaka ozajstnej slze králika vyrastie kvet, z ktorého vystúpi víla, aby ho zachránila a navyždy premenila na ozajstného - teraz už pre všetkých. Rozprávka zdôrazňuje a potvrdzuje hodnoty dobra, dôležitosť empatie a lásky k okolitému svetu.

Reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén predstavuje monumentálnu cestu do srdca ukrajinského konfliktu, ktorá sa vymyká bežnému mediálnemu obrazu tejto vojny. Podáva jej brutálne zemitý príbeh, ktorého ďalšie kapitoly sa píšu dodnes. Aj preto sa na ňu musíme začať pozerať inak. Bez ružových okuliarov, bez pátosu a mýtov, ktorými je opradená.

Tomáš Forró pracuje na celej šírke frontovej línie, v bombardovaných mestách, medzi vojakmi v zákopoch i hladujúcimi civilmi odkázanými na humanitárnu pomoc. Z novinára sa postupne zmenil na humanitárneho dobrovoľníka a neskôr – na priameho účastníka bojových operácií.

Kniha Spev sirén však nie je chronológiou bojov, ani výpočtom hrdinstiev či krutostí jednej či druhej bojujúcej strany.

Je to bolestivo úprimná sonda do sveta za našimi východnými hranicami. Navštívime v nej všetky bojiská ukrajinského konfliktu, ktoré zažijeme očami ich priamych účastníkov. Či už ide o zanietených bojovníkov alebo dezertérov, kolaborantov a vlastencov, obetí bombardovania i tých, čo rabujú domy a rozkrádajú humanitárnu i vojenskú pomoc.

Spoznáme život na územiach okupovaných ruskou armádou, dilemy obyvateľov miest, ktoré sa postupne menia na ruiny, aj vražedné operácie partizánov hlboko v tyle nepriateľa.

Precítime hlad, zúfalstvo i bezmocnú nenávisť, ale tiež čriepky ľudskosti, spolupatričnosti a nádeje, ktorá prežíva aj tie najhoršie okamihy.

To však zďaleka nie je všetko. Tomáš Forró vďaka dôkladnej práci v teréne prináša doteraz neznáme udalosti a informácie, ktoré ukážu príbeh ukrajinskej vojny z úplne novej perspektívy.

Čo hľadali ruskí generáli v rádioaktívnych poliach Černobyľu? V čom pochybila tajná služba pri plánovaní invázie? A ako sa v tieni vojny mení celá ukrajinská spoločnosť? Aj o tom je reportážna kniha Tomáša Forróa Spev sirén.