Príbeh metafyzického thrilleru Muž, ktorý bol Štvrtok (1908) sa začína v edwardiánskom Londýne, kde mladý básnik Gabriel Syme vstupuje do služieb Scotland Yardu. Ako tajný agent špeciálneho policajného oddelenia na rozvrat anarchistického hnutia má za úlohu infiltrovať jednu z najmocnejších teroristických organizácií a v Paríži zabrániť bombovému atentátu na francúzskeho prezidenta.

Románová fantázia, či skôr nočná mora, ktorú pri odhaľovaní obludného sprisahania zažíva hlavný hrdina patrí medzi najzaujímavejšie a zároveň najvtipnejšie literárne diela jedného z najplodnejších a najuznávanejších anglických prozaikov prvej polovice 20. storočia Gilberta Keitha Chestertona (1874 – 1936).

„Pápež František stále hovorí o perifériách. A tým nemyslí len ľudí, ktorí hladujú a žijú v chudobe. Ide aj o duchovné periférie. Práve sem patria františkáni, na miesta, kde sú ľudia otrávení, bez nádeje, duchovne bezprizorní. Pokúsme sa náš časopriestor prežiariť svetlom svojej viery. A získajme tým aj ostatných, tých nezúčastnene stojacich na kraji chodníka. Smelo si prisadnime k rôznym ľuďom a úprimne počúvajme ich odpovede.“

Brat Filip, vlastným menom Andrej Čierny, je katolícky kňaz, člen Rehole menších bratov františkánov na Slovensku, no predovšetkým človek s otvoreným srdcom i mysľou. V knižnom rozhovore s redaktormi denníka Postoj ponúka hlboký ponor do svojho sveta naplneného láskou k Bohu a službou blížnym. Otvorene hovorí o cirkvi, spoločnosti i politike, no nevyhýba sa ani osobným zážitkom, skúsenostiam a témam, o ktorých zatiaľ nikdy s nikým nehovoril.

Amerikou sa prehnala ľavicová revolúcia: v mene spravodlivosti a boja proti rasizmu sa tam presadila ideológia, ktorá vytvára novú netoleranciu - v liberálnych médiách môže jedno nesprávne slovo ukončiť kariéru, na univerzitách vládne atmosféra strachu, firmy prepúšťajú zamestnancov, ktorí sa vzpierajú novému duchu doby.

René Pfister, šéf washingtonskej kancelárie nemeckého týždenníka SPIEGEL, opisuje toto nové politické náboženstvo na mnohých príkladoch a príbehoch a ukazuje, prečo sa americká demokracia nedostáva pod tlak len sprava. Vysvetľuje, ako dogmatizmus, myslenie v kategóriách „priateľ - nepriateľ“ a davová mentalita na internete už nebezpečne obmedzili slobodu prejavu v USA. Pôsobivým spôsobom varuje pred týmto novým fundamentalizmom, proti ktorému sa musíme postaviť, aby sme aj u nás ubránili otvorenú spoločnosť. 

„To najlepšie, čo som zatiaľ o novej ľavicovej vierouke čítal.“ – Jan Fleischhauer, nemecký novinár a spisovateľ

Štěpán Smolen si svojou prvou knihou Buď kde si získal množstvo čitateľov a priaznivcov. Svojími ďalšími publikáciami Cesta na Západ a Pominuté chvály sa ich „pokúša stratiť“.  ;)

Do Lisieux pútnické cesty nevedú – nejde sa tam cez pohoria a hlboké lesy, ale cez ľudskú každodennosť; neveľkolepými krajinami, ktoré človek neuznal za hodné preskúmania; krajinami všednými, o ktorých sa nepíšu knižky; krajinami prehliadanými, pripomínajúcimi dievčatá nikdy nevyzvané do tanca; krajinami podobnými tej, za ktorou putujem.

No veď vari je možné prísť k Terezke inak ako malou cestou?

Mohla to byť jedna z tých bežných pútí bez peňazí po Európe, na aké sa vydávajú kajúci bohoslovci po tom, čo v mladosti urazili domnelú sladkú sväticu. Mohla, keby na ceste do Francúzska neprekážal jeden podkrušnohorský statok a v ňom spomienka na Anežku – ženu, ktorá mávala mrkvou ako mečom a stínala hlavy nevercom. Z výpravy vpred duchovne dýchavičnou Európou sa tak stala aj výprava späť – do čias, keď najvýrečnejšia obrankyňa viery zmĺkla a zmizla.

Kniha Jordan Peterson, Boh a kresťanstvo  je  prvou  systematickou  analýzou  Petersonovho youtubového seriálu o Biblii a jeho knižného bestsellera 12 pravidiel pre život z kresťanskej perspektívy s epilógom, ktorý skúma jeho pokračovanie Za hranicou poriadku.

Christopher Kaczor a Matthew R. Petrusek vťahujú čitateľov do hĺbok Petersonových úvah o Biblii, utrpení a zmysle života a skúmajú styčné body jeho diela s kresťanstvom a spôsoby, akými je viera naplnením Petersonovho projektu. Je to nenahraditeľá analýzou, nielen pre kresťanov dúfajúcich, že lepšie pochopia význam fenoménu Petersona, ale aj pre Petersonových priaznivcov, ktorí možno po prvýkrát vo svojich životoch seriózne premýšľajú nad tým, čo znamená veriť.

„Posledné roky je Jordan Peterson jedným z najvplyvnejších mysliteľov našej kultúry. Jeho postrehy o Biblii, pohľady na dobre žitý život a slová nabádajúce na opatrnosť v súvislosti so vzostupom kultúrneho marxizmu nepopierateľne formujú a informujú milióny ľudí. Christopher Kaczor a Matthew R. Petrusek vo svojej knihe skúmajú a rozoberajú spôsoby, akými možno Dr. Petersona pochopiť z kresťanskej perspektívy. Či už je niekto pri Petersonových myšlienkach nováčikom, alebo je s jeho dielom oboznámený, zistí, že Kaczor a Petrusek neponúkajú jednoducho len prerobenie Petersonovho učenia, ale poskytujú skôr užitočný komentár a férovú kritiku.“ – otec Mike Schmitz, rečník, autor a tvorca podcastu The Bible in a Year (Biblia za rok)

„Ak sa náboženský inštinkt nenasýti náboženskou činnosťou, hľadá, akú potravu by mohol nájsť niekde inde, v politike a biznise a vo vzdelávaní a napokon aj v rámci našich súkromných životov. Za takýchto okolností sa všetko kontaminuje nerozpoznanými náboženskými pohnútkami a výzvami a vzniká fanatizmus, ktorého intenzita a nebezpečenstvo nezodpovedajú jeho zdanlivej príčine. Preto je povinnosťou nás všetkých zapojiť sa do najvážnejšej diskusie o tom, čo presne je cisárovo a čo presne je Božie, pričom niečo sa musí vyhradiť tomu druhému, aby sa azda to, čo je absolútne a božské, neprisúdilo tomu prvému. Možno moje vlastné nájazdy do týchto tém a ohlas, ktorý následne vyvolali – v neposlednom rade aj na stránkach tejto knihy –, môžu byť užitočným príspevkom do tejto veľmi oneskorenej diskusie.“ – Jordan Peterson, autor kníh 12 pravidiel pre život a Za hranicou poriadku

Objavte seba samých, ale aj nádheru Božieho pozvania do plnosti života s pomocou diáru Život, pre ktorý tu si. Ten prináša hlboké zamyslenia nad Božím slovom z pera otca Jána Buca.

Celý život je príbeh.  A nie hocijaký príbeh.  Je to veľký príbeh, ktorého autorom je sám Boh. On je ten veľký režisér, scenárista a dramaturg. Si v ňom aj ty, aj ja. 

Niekedy sa náš príbeh života podobá na drámu, niekedy na komédiu, niekedy na romantický príbeh, niekedy to môže byť seriál. Ty aj ja sme v tom príbehu hlavnými hrdinami. Máme svoje miesto a nezastupiteľnú úlohu. Nie je to príbeh bez reality. Je to každodenná realita života. Ako nám to ide? Možno sa pýtame: kto naozaj som? Prečo som práve tu? Kde nájdem pravý život? Čo chce Boh odo mňa?

Tvoj aj môj príbeh sa končí v nekonečne.  Teda vlastne sa nekončí.  Máme pozvanie do večnosti. Keď pochopíme tento veľký príbeh a nájdeme v ňom svoje miesto, pochopíme, že je to príbeh o odvahe, dôvere, nežnej láske, kráse, o zápase, bojoch, prehrách a víťazstvách, o hrdinstve a zrade.

Život, pre ktorý tu sme, je výzvou pre každého z nás. Nájsť tento život, do ktorého sme pozvaní a v ktorom máme jedinečné a nezastupiteľné poslanie, je pozvánkou, na ktorú potrebujeme reagovať.

Alegorická obhajoba kresťanstva, rozumu a romantizmu.

V istom zmysle je to záznam jeho vlastného hľadania zmyslu a duchovného naplnenia – hľadania, ktoré ho nakoniec doviedlo ku kresťanstvu.

Inšpirovaný dielom Johna Bunyana, ale najmä celkovou záľubou starovekých a stredovekých autorov v žánri alegórie nám Lewis predstavuje svojho hrdinu mladého Johna a jeho osobnú odyseu vykresľuje ako hľadanie záhadného Ostrova, ktorý v ňom vzbudzuje hlbokú túžbu – akési spaľujúce a zároveň lahodné prahnutie. Na svojich dobrodružstvách čitateľov zavedie na fantastické miesta, akými sú Vzrušenie, Aischropolis či žalár Ducha doby, kde stretáva alegorické postavy ako pán Osvietenecký, pán Mamon, panna menom Rozum či matka Kristiana.

Pôvodný názov: The Pilgrim's Regress

Prekladateľ: Eva Baloghová

Princ paradoxu, kolosálny génius, rytier katolicizmu – to všetko sú výstižné mená legendárneho Gilberta Keitha Chestertona, anglického novinára, spisovateľa, filozofa a laického teológa, ktorý nikdy neprestal detsky žasnúť nad zázračným ihriskom zvaným svet.

Večný človek je kniha o umení slobodne myslieť. Pomôže vám vymotať sa zo slepých myšlienkových uličiek dnešnej doby napriek tomu, že originál bude čoskoro sláviť storočnicu. Okrem toho je to kniha o nádeji. Na krídlach zdravého rozumu vás zdvihne nad časovú os dejín a dopraje vám výhľad na minulosť, prítomnosť aj budúcnosť. Ale najmä je to kniha o radosti. To, čo uvidíte, je krásne ako rozprávka – plná dobrodružstva, zápasu, sĺz a smiechu, ale hlavne dobra, ktoré víťazí. 

Atómové návyky ponúkajú overený návod, ako sa každý deň zlepšiť o jedno percento bez ohľadu na svoje ciele.

Popredný svetový odborník na tvorbu návykov James Clear odhaľuje praktické stratégie, ktoré vás do detailov naučia, ako si dokonale osvojiť drobné prejavy správania, ktoré vedú k pozoruhodným výsledkom. Ak vám padne zaťažko meniť návyky, problém nie je vo vás, ale v systéme, ktorý ste si vybrali. Nieže by ste sa nechceli zmeniť, jednoducho ste si zvolili nesprávny systém. Nestúpate na úroveň svojich cieľov, klesáte na úroveň svojich systémov.

S Atómovými návykmi získate plán, ktorý vám pomôže vystúpiť na novú úroveň. James Clear dokáže rozložiť komplikované témy na jednoduché prejavy správania, ktoré sa dajú okamžite zaviesť do každodenného života a práce. Čerpá z biológie, psychológie a neurovied, aby vytvoril zrozumiteľnú príručku o tom, ako docieliť, aby ste dobré návyky vnímali ako nevyhnutné a zlé ako nemožné. Čitateľov inšpiruje a pobaví aj pravdivými príbehmi zlatých olympijských medailistov, oceňovaných umelcov, úspešných podnikateľov, život zachraňujúcich lekárov a hviezdnych komikov, ktorí sa pomocou umenia malých návykov vyšvihli na vrchol svojej profesie.

Atómové návyky zmenia spôsob, akým uvažujete o pokroku, a poskytnú vám nástroje a techniky, aby ste sa dokázali posunúť vyššie – či už ste športovec a chcete vyhrať preteky, líder, ktorý túži zoptimalizovať svoj podnik, alebo jednotlivec, ktorý by chcel skončiť s fajčením, schudnúť, zbaviť sa stresu či dosiahnuť trvalý úspech.

Z troch dominantných ideológií 20. storočia – fašizmu, komunizmu a liberalizmu – zostáva už len posledná. Vznikla tak zvláštna situácia, v ktorej zástancovia liberalizmu zvyčajne zabúdajú na to, že liberalizmus je ideológia a nie prirodzený konečný stav politickej evolúcie ľudstva.

Ako v tejto provokatívnej knihe argumentuje Patrick Deneen, základy liberalizmu sú postavené na protikladoch: hlása rovnaké práva, ale pestuje materiálnu nerovnosť, aká v dejinách nemá obdobu; jeho legitimita spočíva v súhlase ľudí, ktorých však odrádza od občianskych záväzkov v prospech života v súkromí; a v snahe o dosiahnutie individuálnej autonómie dal vzniknúť najrozsiahlejšiemu a najkomplexnejšiemu štátnemu systému v dejinách ľudstva. Deneen nás ostrým spôsobom varuje, že úspech liberalizmu generuje jeho vlastné zlyhanie.

Zdá sa, že západný svet je dnes v kríze. Pod všetkým tým šialenstvom sociálnych médií a politikou v štýle reality šou je však skrytá hlbšia skutočnosť: nechávame sa unášať prúdom, zacyklili sme sa v opakovaní a ocitli sme sa v slepej uličke.

Kniha Dekadentná spoločnosť hovorí o tom, čo sa stane, keď bohatá a mocná spoločnosť prestane napredovať – o tom, ako kombinácia bohatstva a technologickej zdatnosti spolu s ekonomickou stagnáciou, patovou situáciou, kultúrnym vyčerpaním a demografickým poklesom vytvárajú zvláštny druh „udržateľnej dekadencie“ , civilizačnú ospanlivosť, ktorá môže trvať dlhšie, než si myslíme.

Ross Douthat tvrdí, že nespokojnosť a zmätok dneška sú do veľkej miery odrazom pocitu márnosti a sklamania, pocitu, že budúcnosť nenaplnila dané sľuby, všetky hranice sa uzavreli a cesty vpred vedú len do hrobu. Obávame sa katastrofy, ale istým spôsobom po nej aj túžime. Alternatívou je totiž prijať skutočnosť, že sme trvalo dekadentní: starneme, spohodlneli sme a zasekli sa, odstrihli sme sa od minulosti a stratili vieru v budúcnosť, nezaujímajú nás ani spomienky, ani ambície. Čakáme na nejakú záchrannú inováciu alebo zjavenie a pritom vedno starneme v žiarivom svetle drobných obrazoviek.

Douthat napráva aj optimistov, podľa ktorých sme čoraz bohatší a šťastnejší, aj pesimistov, ktorí čochvíľa očakávajú kolaps. Stanovuje diagnózu stavu modernej spoločnosti: ako sme sa sem dostali, ako dlho môže trvať vek frustrácie a akým spôsobom, či renesanciou, alebo katastrofou, sa naša dekadencia môže napokon skončiť. 

Kniha obsahuje výber dvadsaťjeden úryvkov z trinástich najdôležitejších diel C. S. Lewisa, ktoré vyšli na Slovensku do roku 2021. Lewis bol jedným z najväčších kresťanských mysliteľov a autorov 20. storočia. Úryvky z jeho diel pôvodne pripravoval Marek Markuš ako články pre časopis .týždeň.

Pre knižné vydanie boli jednotlivé kapitoly doplnené širším edičným tímom – každá kapitola tak obsahuje:

(1) úvod do kontextu a zámeru daného diela, (2) úryvok Lewisovho textu, (3) otázky na zamyslenie pre individuálneho čitateľa alebo malú diskusnú skupinu a (4) biblickú reflexiu o nastolených témach.

„Myšlienky C. S. Lewisa akoby vôbec nestarli. Zdá sa, že dozrievajú ako víno a prekvapujú svojou aktuálnosťou. V hľadaní odpovedí na zložité otázky dneška niet lepšieho sprievodcu, ako jeho múdry a láskavý hlas. Táto študijná antológia – výber z toho najlepšieho, čo C. S. Lewis napísal – vychádza naozaj v pravú chvíľu.“ – Pavel Hošek, profesor religionistiky Univerzity Karlovy

„Neobyčajné dielo, ktoré pozýva do diskusie nielen s geniálnym C. S. Lewisom, ale aj so samým sebou, a dokonca s Bohom. Málokedy sa človek stretne s tak krásnym a príťažlivým mixom intelektuálnych a duchovných stimulov, ktoré otvárajú čitateľovi cestu do hĺbky, ktorá nemá hraníc. Už to chce iba odvahu čitateľa pustiť sa do ďalšieho dobrodružstva.”– Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha