„Strávila som roky vo väzení, žila som v zajatí výkonu. Vlastnú hodnotu som nachádzala v tom, koľko toho zvládnem. Mojou identitou bolo to, čo konám. No potom prišlo bolestivé zastavenie – a pozvanie vyjsť z väzenia von.“

Kniha Menej konať, viac byť je pozvánkou oslobodiť sa z područia výkonu, priepustkou smerom k rovnováhe, radosti a hlbším vzťahom. Mnohí dnes trpíme „výkonovou chorobou“.

Medzi svoju sebahodnotu a prácu či službu sme dali znamienko rovná sa. Do svojich životov sme tak vpustili strach z nedokonalosti a zlyhania, stres aj smútok a duchovné otroctvo. Aj preto nevidíme, že sme zaneprázdnenosť povýšili na cnosť a zo seba urobili unavený stroj. Ako sa z tohto bludného kruhu vymaniť?

Povedie nás osobný príbeh autorky Stanky Horváthovej (Gajdošovej) a jej skúsenosti z niekoľkoročného boja s vyhorením a jeho následkami. Je popretkávaný myšlienkami múdrych ľudí a kníh, výsledkami vedeckých štúdií, ale aj praktickými aktivitami a rozhovormi s odborníkmi. Vznikol tak knižný sprievodca, ktorý čitateľom pomôže zastaviť sa: učiť sa menej konať a viac byť.

Naše deti sú prvou generáciou vyrastajúcou v obklopení displejov. Je to nová situácia, ktorú dennodenne rieši každý rodič.

Kniha Krotitelia displejov pomáha vychovávať deti tak, aby život s digitálnymi médiami zvládli. No nie je to kniha len o deťoch. Autorka kladie provokatívne otázky každému vlastníkovi smartfónu a používateľovi internetu. Aby nám technológie nebrali viac, ako nám dávajú.

Federico má sedemnásť rokov a v srdci nosí otázky, na ktoré mu život doposiaľ nedal odpovede.

Školský rok sa skončil a leto i jeho mesto, oslnivé a záhadné Palermo, mu otvorili svoju náruč. Je práve uprostred príprav na prázdninový študijný pobyt v Oxforde, keď náhodou stretne dona Pina Puglisiho, svojho profesora náboženstva. Ten ho pozve do štvrte, kde pôsobí, aby mu pomohol pri práci s deťmi.

Keď Federico prekročí železničné priecestie oddeľujúce štvrť Brancaccio od ostatného mesta, ešte nevie, že v tej chvíli sa začína jeho nový, naozajstný život. Večer sa vráti domov bez bicykla, s natrhnutou perou a s pocitom, že odhalil úplne cudzí svet, ktorý sa ho však napriek tomu bytostne dotýka.

Ocitá sa v spleti uličiek, ktoré kontrolujú muži s čudnými prezývkami ako Lovec, Turek, Matka Príroda, a títo muži rešpektujú jediné prikázanie – to, ktoré im diktuje Cosa Nostra. Našiel tam však aj ulice, kde bývajú Francesco, Lucia, Maria, Dario, Serena a mnohí ďalší, ktorí sa nevzdali nádeje na lepší život.

Mnísi vykresľujú vo svojom popise boja s démonmi skutočnosť, ktorej musíme čeliť všetci. Na svojej ceste k Bohu zažívame, že je v nás mnoho pokušení, ktoré nás chcú od neho odradiť. Sú v nás pudy, žiadostivé želania, nadmerné potreby, chúťky po moci, negatívne emócie, ktoré nás oslepujú voči realite, búrlivé afekty, ktoré v nás vytvárajú chaos a krivia nám pohľad na Boha.

Mnísi zakúsili, že nemožno prísť k Bohu bez toho, aby sme sa postavili pudom a emóciám. Nemožno ich vytlačiť, musíme si ich pripustiť a vyrovnávať sa s nimi. Zaobchádzanie so zlom má pritom rozličné formy. Raz ho pustíme do seba, aby sme ho pozorne sledovali a tým ho prekonali, inokedy existuje len možnosť to negatívne jednoducho odstrihnúť a démona vyhnať.

Zdá sa, že západný svet je dnes v kríze. Pod všetkým tým šialenstvom sociálnych médií a politikou v štýle reality šou je však skrytá hlbšia skutočnosť: nechávame sa unášať prúdom, zacyklili sme sa v opakovaní a ocitli sme sa v slepej uličke.

Kniha Dekadentná spoločnosť hovorí o tom, čo sa stane, keď bohatá a mocná spoločnosť prestane napredovať – o tom, ako kombinácia bohatstva a technologickej zdatnosti spolu s ekonomickou stagnáciou, patovou situáciou, kultúrnym vyčerpaním a demografickým poklesom vytvárajú zvláštny druh „udržateľnej dekadencie“ , civilizačnú ospanlivosť, ktorá môže trvať dlhšie, než si myslíme.

Ross Douthat tvrdí, že nespokojnosť a zmätok dneška sú do veľkej miery odrazom pocitu márnosti a sklamania, pocitu, že budúcnosť nenaplnila dané sľuby, všetky hranice sa uzavreli a cesty vpred vedú len do hrobu. Obávame sa katastrofy, ale istým spôsobom po nej aj túžime. Alternatívou je totiž prijať skutočnosť, že sme trvalo dekadentní: starneme, spohodlneli sme a zasekli sa, odstrihli sme sa od minulosti a stratili vieru v budúcnosť, nezaujímajú nás ani spomienky, ani ambície. Čakáme na nejakú záchrannú inováciu alebo zjavenie a pritom vedno starneme v žiarivom svetle drobných obrazoviek.

Douthat napráva aj optimistov, podľa ktorých sme čoraz bohatší a šťastnejší, aj pesimistov, ktorí čochvíľa očakávajú kolaps. Stanovuje diagnózu stavu modernej spoločnosti: ako sme sa sem dostali, ako dlho môže trvať vek frustrácie a akým spôsobom, či renesanciou, alebo katastrofou, sa naša dekadencia môže napokon skončiť. 

Klub nerozbitných detí je o hľadaní strateného detského šťastia v dobe tabletov a instantných riešení.

Na rozdiel od prekladov americkej výchov­nej literatúry je to kniha šitá na mieru slovenským rodičom. Vychádza z medicínskych a psychologických štúdií a je doplnená o rozhovory so slo­venskými expertmi. Každý z nich je autoritou v jednej z dôležitých oblastí, ktoré potrebujeme rozvíjať u našich detí. Aby zvládli náročnú dobu, v ktorej budú žiť. Aby sa stali nerozbitnými.

Väčšina ľudí venuje neporovnateľne viac času príprave na svoje budúce povolanie, než príprave na manželstvo, hovorí Dr. Gary Chapman vo svojej knihe To keby sme vedeli pred svadbou.

Drvivá väčšina slobodných dospelých túži po manželskom vzťahu na celý život a nechcú, aby oni sami a prípadne ich deti museli prežiť bolestnú skúsenosť rozvodu. Tragédiou je, že mnoho z nich nemá ani najmenšiu predstavu, ako budovať takéto manželstvo. Aj to je dôvodom vysokej rozvodovosti.

Známy autor a manželský poradca Gary Chapman dúfa, že sa mu svojou najnovšou knihou podarí aspoň trochu tento trend zmierniť. Má 35-ročnú skúsenosť s manželským poradenstvom a je presvedčený, že dôvodom rozvodov je aj nedostatočná príprava na manželstvo a neschopnosť a neochota naučiť sa vo vzťahu spolupracovať. 

Investigatívna kniha Martina Hanusa o kauze vraždy mladej medičky Ľudmily Cervanovej. Na základe novo objaveného operatívneho spisu ponúka celistvý obraz zločinu, ktorý stále rozdeľuje slovenskú spoločnosť.

Úplne nové dokumenty, svedectvá a najmä viac než štvorhodinová nahrávka výpovede kľúčovej svedkyne dávajú definitívnu odpoveď na to, kto spáchal vraždu a celé desaťročia robil všetko preto, aby sa zmarila spravodlivosť.

Kniha obsahuje výber dvadsaťjeden úryvkov z trinástich najdôležitejších diel C. S. Lewisa, ktoré vyšli na Slovensku do roku 2021. Lewis bol jedným z najväčších kresťanských mysliteľov a autorov 20. storočia. Úryvky z jeho diel pôvodne pripravoval Marek Markuš ako články pre časopis .týždeň.

Pre knižné vydanie boli jednotlivé kapitoly doplnené širším edičným tímom – každá kapitola tak obsahuje:

(1) úvod do kontextu a zámeru daného diela, (2) úryvok Lewisovho textu, (3) otázky na zamyslenie pre individuálneho čitateľa alebo malú diskusnú skupinu a (4) biblickú reflexiu o nastolených témach.

„Myšlienky C. S. Lewisa akoby vôbec nestarli. Zdá sa, že dozrievajú ako víno a prekvapujú svojou aktuálnosťou. V hľadaní odpovedí na zložité otázky dneška niet lepšieho sprievodcu, ako jeho múdry a láskavý hlas. Táto študijná antológia – výber z toho najlepšieho, čo C. S. Lewis napísal – vychádza naozaj v pravú chvíľu.“ – Pavel Hošek, profesor religionistiky Univerzity Karlovy

„Neobyčajné dielo, ktoré pozýva do diskusie nielen s geniálnym C. S. Lewisom, ale aj so samým sebou, a dokonca s Bohom. Málokedy sa človek stretne s tak krásnym a príťažlivým mixom intelektuálnych a duchovných stimulov, ktoré otvárajú čitateľovi cestu do hĺbky, ktorá nemá hraníc. Už to chce iba odvahu čitateľa pustiť sa do ďalšieho dobrodružstva.”– Martin Luterán, rektor Kolégia Antona Neuwirtha

Emočne zrelá žena vychádza z príbehu autorky Geri Scazzerovej a hovorí o tom, ako našla cestu z neautentickej, povrchnej spirituality k skutočnej slobode v Kristovi.

Každý, kto nasleduje Ježiša, by mal spoznať a aplikovať pravdy, z ktorých Geri s Peterom vychádzajú, a sú základom duchovnej formácie a hodnôt v zbore New Life Fellowship Church v Queense v New Yorku, ktorého sú súčasťou. Osem zásad opísaných v tejto knihe vám ponúkajú spôsob, ako sa udržať na ceste k emočnej zrelosti. Bez odvážnych mužov a žien, ktorí prijmú výzvu predstavenú v tejto knihe, sotva dokážeme budovať zdravé biblické spoločenstvá, ktoré budú svetu efektívne komunikovať evanjelium a premieňať životy.

„Tessa Afsharová v tomto dynamickom románe, ktorý som nedokázala pustiť z rúk, spája dobrodružstvo a príbeh lásky. Páčilo sa mi, ako na stránkach knihy oživila toľko historických postáv. Skrytého princa vrelo odporúčam!“- Francine Riversová, autorka New York Times bestsellerov

Keren, nadaná židovská pisárka, ktorá pracuje pre veľkého Daniela, si spolu s jeho synmi a ich priateľom Jeredom osvojuje cudzie jazyky aj umenie šermu. Po tragickej nehode, ktorá jej zmení život, sa ocitá ďaleko od domova, kde je poverená zvláštnou úlohou: z pastierika vychovať šľachtica. Keď sa náhodou dozvie pravdu o chlapcovom pôvode, pochopí, že ho musí ochrániť pred krvilačným kráľom.

Jered síce nedokáže Keren odpustiť, no napriek tomu sa vydáva na dlhú cestu cez hory, aby ju bezpečne priviedol domov. Keď zistí, kto je v skutočnosti Kereniným žiakom, potlačí v sebe zatrpknutosť a rozhodne sa svojej niekdajšej priateľke pomôcť zachrániť toho, ktorý jedného dňa vyslobodí jeho ľud z babylonského zajatia.

„Tessa Afsharová opäť ukázala, že vie, ako do biblického prostredia zasadiť príbeh plný dobrodružstva a napätia, ktorý osloví aj moderného čitateľa.“- Publishers Weekly

Tessa Afsharová je úspešnou autorkou historických románov s biblickými námetmi Klenot Nílu, Dcéra Ríma, Anjelský chlieb či Krajina mlčania. Pochádza z Iránu, ale po štúdiu v Anglicku sa natrvalo usadila v USA. Vyštudovala teológiu a po dvadsiatich rokoch služby v cirkevnom prostredí sa rozhodla naplno venovať písaniu.

Joseph Ratzinger – Benedikt XVI. prirovnáva liturgiu k nádhernej freske, ktorá je síce dobre zachovaná, no prekrývajú ju neskoršie omietky a nátery. Vo svojej knihe Duch liturgie sa podujal poukázať na všetky nánosy, ktoré sa na liturgii usadili, a poukázať na jej pôvodného ducha. Upozorňuje na nevyhnutnosť prístupu plného úcty, aby sa na krásnej freske liturgie neobjavovali vždy nové a nové vrstvy „omietky“.

„Nejde mi o vedecké diskusie či výskumy, ale o snahu nanovo pochopiť vieru, o správne uskutočnenie je ústredných vyjadrovacích foriem, ktorými je práve liturgia. Keby kniha spôsobila niečo také, ako ‚liturgické hnutie, hnutie zamerané na liturgiu, a podnietila by tak jej správne, vnútorné i vonkajšie uskutočňovanie, zámer, s ktorým som ju napísal, by bol vrchovato naplnený.”